Aké je ponaučenie z krachu ústavného projektu?

Autor v článku prezentuje svoj argument že zlyhanie projektu Ústavnej zmluvy je paradoxne dôkazom o úspešnosti existujúcich zmlúv.

Dokument začína hodnotením, že „celá ústavná reforma mala iba malý právny základ alebo podstatu“, keďže mnoho z navrhovaných zmien by sa dalo dosiahnúť postupnou implementáciou v časovom období približne 5 rokov, počas ktorých sa návrh Ústavy pripravoval. Navyše, z čisto právneho hľadiska, väčšina reformy nebola potrebná. Moravcsik verí, že EÚ už de facto ústavu má – často dopĺňané Rímske zmluvy.

Podľa autora, ústavná zmluva sa zrodila na základe rozšíreného názoru, že EÚ potrebuje radikálnu renováciu aby sa nepustila do slepej uličky, ktorá pri 25 členoch hrozila viac ako pri 15. Toto bola podľa autora stále viac výhovorka než odôvodnená motivácia. Domnieva sa, že návrh ústavy bol iba tréning v oblasti vzťahov s verejnosťou. Mal zvýšiť dôveru a podporu zo strany európskej verejnosti. Avšak snaha bola odsúdená na neúspech, pretože „vynikajúca politická rétorika a zvýšená príležitosť participácie vo všeobecnosti nevytvárajú intenzívnejšiu a odbornejšiu verejnú diskusiu alebo väčšiu dôveru verejnosti, identitu a legitimitu“. Na druhej strane, Moravcsik zastáva názor, že zlyhanie projektu v skutočnosti demonštruje stabilitu a úspech EÚ a „pragmaticky efektívnu, normatívne atraktívnu a politicky stabilnú povahu existujúcej európskej ústavnej povahy zakotvenej v revidovaných Rímskych zmluvách“.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA