Ako by mala Európa reagovať na výzvy “storočia Ázie”

Európa je unavená a čelí hospodárskemu úpadku, uvádza vo svojej analýze bývalý maďarský minister pre medzinárodné hospodárske vzťahy. Zároveň je presvedčený, že Európa potrebuje prirodzené oživenie, ktoré nebude vyplývať len z ďalšieho nariadenia.

Bez takého zotavenia, „by sa z Európy mohlo stať niečo podobné múzeu, ktoré prežíva len vďaka turizmu”, varuje.

Kádár tvrdí, že v Európe sa prejavujú “symptómy únavy“ a fakt, že EÚ zaostáva za USA v investovaní do výskumu, aplikácii patentov a v rozvoji ľudského kapitálu považuje za “nebezpečný signál“ pre jej ekonomiku. Okrem toho varuje, že základy blahobytu podlamuje aj starnutie Európy a znižovanie počtu jej obyvateľstva.

Bývalý minister poukazuje na to, že Európa na technologický vzostup Ázie reagovala pomaly. Zároveň si myslí, že nový systém globálnej vlády by mohol zmierniť riziko konfliktov vyplývajúcich z presunu ekonomickej sily medzi dvoma regiónmi.

Kádár je presvedčený, že nový multipolárny svet neslúži v prospech Európy. Kontinent by sa ako “historický skanzen“ mohol z krátkodobého hľadiska udržať nažive. Ak sa neurobia potrebné kroky, jeho historické dedičstvo “odkvitne”. Na druhej strane bude svet aj počas ďalších 50 rokov potrebovať silnejšiu a dynamickejšiu Európu. Ide predovšetkým o rozvojové krajiny, pre ktoré sa EÚ stane odbytišťom vlastnej produkcie.

Kádár tvrdí, že ak sa Európa má stať a zotrvať globálnym lídrom, potrebuje konať jednotne a jednohlasne. Avšak, jej záchrana nespočíva v detailných európskych nariadeniach, ale v “holistickom prístupe”, ktorý je “duchovný, inštitucionálny [a] koncepčný”. Zároveň stavia na “európskych, židovsko–grécko–kresťanských, kultúrnych koreňoch”.

Kádár trvá na tom, že záujmy členských štátov sú natoľko rôzne, že by bolo kontraproduktívne “stláčať ich do univerzálneho rámca”. Pripúšťa však, že je potrebné definovať určitú dlhodobú základnú stratégiu. Ako príklad uvádza, že  okrem iného by v nej mal byť obsiahnutý mechanizmus spájajúci (energetickú) ponuku, technologický rozvoj a šetrenie prírodnými zdrojmi.

Maďarský ex-minister je zástancom ďalšieho rozšírenia – obzvlášť v prípade Ukrajiny a Turecka. Vidí v ňom možnosť zvyšovania bezpečnosti, “poskytovania ekonomických a politických benefitov”, ako aj redukciu trhových protekcionistických opatrení. V hospodárstve z polovice 21. storočia by totiž bolo “nerozumné” ochraňovať tie ekonomické aktivity Európy, ktoré dokážu vykonávať tretie krajiny efektívnejšie.

V závere Kádár uvádza, že Európa sa musí pevne chopiť príležitostí, ktoré sa jej ponúkajú – predovšetkým ďalšieho rozšírenia a užších väzieb s Latinskou Amerikou a Afrikou.


Kompletné znenie analýzy v anglickom jazyku nájdete na tejto adrese.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA