Ako ďalej s inštitucionálnou reformou EÚ

Národný konvent diskutoval o možných scenároch budúceho vývoja inštitucionálnej reformy v EÚ a postoji, ktoré by k nim malo Slovensko zaujať.

Národný konvent - logo
Národný konvent o EÚ

Nemecké predsedníctvo si za jednu z priorít určilo oživenie projektu európskej ústavnej zmluvy. O možnostiach pokračovania inštitucionálnej reformy EÚ, a slovenskom postoji, diskutovala Siedma pracovná skupina Národného konventu o EÚ.

Ján Kuderjavý, generálny riaditeľ Sekcie európskych záležitostí MZV SR, v úvodnom prejave spomenul význam doterajšej európskej integrácie. Na margo európskeho ústavného projektu poznamenal, že „uplynulý rok, ktorý bol obdobím reflexie, nepriniesol nejaké veľké zmeny súčasnej situácie“. Ústavnú zmluvu však označil za dokument, ktorý „je nesmierne dôležitý pre ďalšie fungovanie Európskej únie a samozrejme všetky otázky, ktoré pokrýva sú životne dôležitými aj pre náš každodenný život“.

Pavol Hamžík, Ministerstvo zahraničných vecí SR, ktorý bol členom Európskeho konventu ako nominant Národnej rady SR, kritizoval celkový koncept Konventu ako orgánu, ktorý by mal prijímať dokument podobný Ústavnej zmluve. Vyhlásil, že „zodpovednosť musia prevziať vlády, pretože tie si dôsledky svojich návrhov a ich aplikácie v praxi lepšie uvedomujú než to široké spektrum, ktoré tvorilo Konvent“. Hoci je podľa neho Ústavná zmluva nedokonalým dokumentom, v ktorom je aj mnoho „balastu“, o slovenskej oficiálne pozícii k budúcnosti ústavného projektu povedal, že „základom … by mala byť podpora zámeru nemeckého predsedníctva v hľadaní riešenia za zachovanie celistvosti textu ústavnej zmluvy“.

Radoslav Procházka, Právnická fakulta TU, upozornil na fakt, ktorý je, podľa neho iba zdanlivo maličkosťou: že „inštitucionálna reforma sa prelína s reformou konštitucionálnou“ v tom zmysle, že „sa touto reformou majú položiť základy na niekoľko desaťročí dopredu“. Ako ďalej upozornil: „Ak má mať tá inštitucionálna reforma povahu legitímnej konštitucionálnej reformy, tak jej výsledkom musí byť prienik predstáv všetkých 27 členských štátov. Nemôže ísť o reflexiu predstáv nejakej dominantnej skupiny.“ Metóda Konventu tomu nezodpovedala, pretože „viacerí členovia Konventu otvorene povedali, že tým prienikom, kompromisom bolo to, na čom sa v tom čase vlastne zhodla veľká päťka a nič, čo by nebolo možné „predať“ veľkej päťke nemalo šancu na úspech“. V druhej časti hovoril o ústavno-právnych aspektoch, kde sa venoval predovšetkým aktivite Európskeho súdneho dvora ako aktívneho agenta prehlbovania integrácie a prevahe výkonnej moci, podporovanej Súdnym dvorom, v inštitucionálnej štruktúre, čo „nezodpovedá ústavnej tradícii žiadneho z členských štátov Únie a (preto) je potrebné nájsť istú konvergenciu medzi inštitucionálnym modelom, ktorý aplikuje Únia a tým, ktorý sa aplikuje v členských štátoch“.

Ivan Štefunko, EurActiv.com, sa pozrel na vnútropolitické aspekty budúcnosti ústavného projektu v krajinách, ktoré označil za „problémové“ z hľadiska euroústavy. V prvom polroku 2007 bude podľa I. Štefunka „budúci francúzsky prezident alebo prezidentka pod tlakom Nemecka povedať rozhodné stanovisko, ako ďalej s textom alebo ako ďalej s novým textom“. Upozornil tiež, že „diskusia (sa) bude musieť sústreďovať na to, v čom SR bude ochotná ustúpiť v tej svojej neústupčivosti voči sociálnym a ekonomickým nárokom starých členských krajín, resp. zakladajúcich krajín EÚ“.

Erik Láštic, Katedra politológie FiF UK, čiastočne v reakcii na predchádzajúci príspevok, do skupiny „problémových krajín“ zaradil v podstate aj Slovensko. Dôvodom je ô že ratifikačný proces nie je ukončený“ kvôli „tomu, že na ústavnom súde je potenciálne veľmi zaujímavé a potenciálne veľmi významné podanie, ktoré podľa mňa, ak ho ústavný súd dokáže využiť, tak naozaj môže znamenať pre SR niečo podobné ako svojho času v 1987 rozhodnutie pre Írov v prípade Crotty, alebo pre nemecký federálny ústavný  súd definovanie vzťahu a definovanie spoločenstva v prípade Brunner verzus Zmluva o EÚ“. Nevylúčil, že by Slovensko malo do budúcna zmeniť prax ratifikácie podobných dokumentov, pretože podľa neho je dôležité väčšie „vtiahnutie spoločnosti“. Referendum by nemuselo ani poškodiť vyjednávaciu pozíciu Slovenska do budúcnosti, pretože by jednoducho prezentovalo, že určité veci musí „vysvetliť svojim občanom“.


Prepis diskusie nájdete na tejto linke

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA