Akou rýchlosťou do Európy?

Čo všetko by malo Slovensko zvažovať pri ďalšom postupovaní asymetrickej alebo dvojrýchlostnej integrácie? Je užšia politickú únia v jadre/eurozóne za každých okolností v slovenskom záujme?

Od jari 2010 sú najväčšie ekonomiky eurozóny hybnými silami procesov v EÚ, ktoré smerujú k posilneniu fiškálnej a hospodárskej spolupráce. Tradičné domény národných štátov sa stali ústrednými  pre nové opatrenia a riešenia.

V oblasti hospodárskeho riadenia ide o súbor krokov, z ktorých najväčšiu kontroverziu vzbudila tzv. fiškálna zmluva (Zmluva o stabilite, koordinácii a riadení v Hospodárskej a menovej únii). Pod hrozbou britského veta bola prijatá ako medzivládna zmluva, mimo právneho rámca EÚ. Účasť odmietla aj Česká republika. Na medzivládnej báze (a zdanlivo aj v rozpore s primárnym právom EÚ) vznikli aj mechanizmy na stabilizáciu eurozóny (EFSF/ESM).

Eurozóna sa v priebehu dlhovej krízy inštitucionalizovala s vlastnými vrcholnými schôdzkami lídrov. Vyhliadkou je personálne rozdelenie funkcie predsedu Európskej rady a predsedu summitov eurozóny, čo zvyšuje možnosť asymetrického vývoja v eurozóne a EÚ ako celku. Komplexnosť nových vzťahov môže prehĺbiť  prípadný nový súbor noriem báze fiškálnej zmluvy.

Radikálnosť a spôsob prijímania proti-krízových opatrení oživili diskusiu o bezprostrednej nevyhnutnosti posilnenia integrácie v rámci užšej skupiny krajín v rámci EÚ. Prirodzeným lídrom procesov sa stala makroekonomicky „zdravšia“ časť členov eurozóny pod značným vplyvom Nemecka ako najväčšieho prispievateľa k stabilizačným nástrojom.

Slovensko sa s výnimkou prvej bilaterálnej pôžičky Grécku (v máji 2010) zúčastňuje ako člen eurozóny všetkých dohodnutých postupov a zmien. Oficiálne prostredníctvom vyjadrení predstaviteľov Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí odmieta prehlbovanie rozdielu rýchlosti integrácie v rámci EÚ, zároveň však jasne deklaruje vôľu byť súčasťou prípadného „užšieho jadra“ a pri všetkých rozhodnutiach dôležitých pre budúcnosť eurozóny a poťažmo aj EÚ.

Nasledujúca analýza má byť podkladom pre slovenskú odbornú diskusiu o výhodách a rizikách súčasného vývoja, ktorý v sebe obnáša možnosť vzniku novej kvality integrácie v užšom kruhu krajín v EÚ. Túto možnosť (asymetrickú integráciu) pokladajú akademici za jeden z najpravdepodobnejších scenárov vývoja v EÚ, ktorý však sprevádza aj najviac úskalí (globálna marginalizácia Európy, panika, odstredivé tendencie, pravidlá odvodené od moci nie konsenzu…). Pre akúkoľvek budúcnosť EÚ bude pochopiteľne zásadná otázka, či eurozóna zotrvá pri súčasnom počte členov, alebo ju niektoré krajiny opustia.

Zámerom analýzy nebolo formulovať jasnú prognózu budúceho vývoja v EÚ, ale naznačiť trendy a možné aspekty, ktoré môžu byť pre rozhodovanie Slovenska v teraz a v budúcnosti dôležité.

Celé znenie analýzy je dostupné na tejto linke.

Pozadie

Vznik analýzy bol podporený grantom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. 

REKLAMA

REKLAMA