Arménska otázka v európskom kontexte

V súčasnosti sa o tzv. arménskej otázke intenzívne diskutuje v mnohých krajinách na celom svete. Niektoré parlamenty zašli dokonca až tak ďaleko, že schválili návrhy zákonov, podľa ktorých je popieranie „arménskej genocídy" trestné.

SSVE- Spoločnosť pre strednú a východnú Euró
SSVE- Spoločnosť pre strednú a východnú Európu

Predmetom arménskej otázky sú rozdiely medzi Arménskom a Tureckom týkajúce sa udalostí zo začiatku 20. storočia, ktoré sa stali na území rozpadajúcej sa Osmanskej ríše.

Turecko pripúšťa, že deportácia, počas ktorej zahynulo množstvo Arménov, sa skutočne udiala. Turci sa však „pozerajú na toto zomieranie ako na krviprelievanie, ktoré pripravilo o život aj civilné moslimské obyvateľstvo”. Podľa ich názoru, militantní Arméni, ktorí bojovali za svoj nezávislý štát, boli politickou a vonkoncom nie národnostnou, národnou, rasovou či náboženskou skupinou, ktoré chráni významný medzinárodný nástroj pre riešenie otázok genocídy – Konvencia OSN o predchádzaní zločinu genocídy a jeho potrestaní. Na druhej strane Arméni a tí, ktorí zaujali jednoznačný postoj k tejto kapitole osmanských dejín prostredníctvom prijatia novej legislatívy, tvrdia, že osmanskí Turci zmasakrovali Arménov „plánovite a systematicky… počet Arménov, ktorí prišli o život… sa vyšplhal na jeden a pol milióna”. Turecko priznáva len, že „niekoľko sto tisíc Arménov zomrelo od hladu a na choroby”.

Všetky individuálne návrhy zákona, týkajúce sa genocídy, sú politicky motivované akty, ktoré sú odvážnym pokusom zhostiť sa jednej z úloh, prináležiacej  výsostne Medzinárodnému súdnemu dvoru. Sloboda prejavu je v mnohých krajinách oklieštená kvôli neustále rastúcemu počtu jednostranných parlamentných uznesení, ktorých predmetom sú novšie dejiny Osmanskej ríše. Tento kedysi bilaterálny problém prerástol do problému medzinárodných rozmerov. Nemožno však zabudnúť, že právo slobodne sa vyjadriť k tomuto problému je obmedzené aj v Turecku, ktoré sa takto snaží chrániť pred obvineniami z genocídy. V súčasnosti obmedzuje toto  základné právo Článok 301 Tureckého trestného zákonníka, ktorý ho definuje ako zločin „urážky tureckej svojbytnosti”. Turecko sa zaviazalo dodržiavať pravidlá demokracie pred niekoľkými rokmi. Konsolidačný proces priniesol doposiaľ značné úspechy a odkedy sa Turecko uchádza o členstvo v Európskej únii, proces napreduje ďalej. Slobodné uvažovanie o histórii by sa malo povoliť ako súčasť demokratizačného procesu.

Kvôli nedostatku súdnych rozhodnutí okolo arménskej otázky, politické výklady minulosti otvárajú dvere obvineniam vzneseným proti Turecku v rámci bilaterálnych vzťahov, ale aj na medzinárodnej a čiastočne aj európskej úrovni. Preto je naozaj potrebné, aby obaja hlavní zainteresovaní aktéri, t.j. Turecko a Arménsko, diskutovali o tomto tabuizovanom probléme. V opačnom prípade môžu byť vážne ohrozené ich už aj tak dosť napäté vzťahy. Najviac poľutovaniahodné však je, že ak sa pozície na oboch stranách politického spektra – v Arménsku a Turecku – nezmenia, následky zatienia vytúženú normalizáciu, ktorá je po každom ďalšom schválení jednostranného návrhu zákona o genocíde čím ďalej tým viac v nedohľadne.

Požiadavky Európskeho parlamentu

Európsky parlament bol jedným z prvých, ktorý uznal udalosti z obdobia rokov 1915 až 1917 za genocídu podľa Konvencie OSN o predchádzaní zločinu genocídy a jeho potrestaní. Rezolúciu schválil hneď po tom, ako Turecko v roku 1987 podalo žiadosť o plnohodnotné členstvo v Rade Európy. Tento problém sprevádza tureckú žiadosť o členstvo, odkedy sa oň začalo oficiálne uchádzať. Získanie členstva patrí medzi najdôležitejšie úlohy tureckej zahraničnej politiky. V súvislosti s charakterom a podmienkami prístupových rokovaní prišla arménska diaspóra na to, že bude výhodnejšie usilovať o uznanie genocídy aj na európskej úrovni. Napriek svojim cieľavedomým aktivitám v Bruseli doposiaľ nezaznamenala výraznejší úspech, lebo klauzula o uznaní sa neobjavila v žiadnom právne záväznom texte EÚ a ani bruselský dialóg sa nezaoberá arménskou otázkou. Vodu múti v prvom rade Európsky parlament svojimi prísnymi požiadavkami z ktorých vzišlo niekoľko pozoruhodných špecifík prístupových rokovaní Turecka, napr. neustále spochybňovanie zdieľania európskych hodnôt v Turecku či obsiahnutie cyperskej otázky. Rokovací rámec tak bol doplnený o ďalšiu tému.


Kompletné znenie analýzy nájdete na tejto stránke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA