Benátska komisia: Nezaujatá kritika Maďarska

Benátska komisia, orgán Rady Európy, je vzácnym nástrojom pre nezaujaté zhodnotenie kontroverzných maďarských zákonov. Tvrdí to Francoise Pons z Club Grande Europe.

„Žiadna iná krajina Európy, okrem Rakúska v roku 2000, nebola cieľom takej systematickej kritiky ako Maďarsko. Vo vysoko politickej, a teda aj zaujatej debaty, je nutné zaoberať sa faktami a nie názormi. Jediná záruka spravodlivého prístupu voči Maďarsku je urobiť racionálnu analýzu, ktorá berie do úvahy maďarské tradície a zvyky.

Základným nástrojom na dosiahnutie takejto racionálnej analýzy je Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva (známa aj ako Benátska komisia), poradný orgán Rady Európy, ktorý skúma ústavné zákony v snahe zabezpečil ich súlad s demokratickými princípmi. [Benátska komisia] vznikla v roku 1990 s cieľom dodať rýchle odpovede na proces tranzície z komunizmu na demokraciu vo východnej Európe. Verejnosť o tom síce nevie, ale v informovaných kruhoch je [Benátska komisia] považovaná za „kráľovský klenot“ Rady Európy.

Maďarská vláda predložila Benátskej komisii na preskúmanie dva zákony – o nezávislosti súdnictva a o náboženských slobodách, ktoré boli skúmané na plenárnom zasadnutí 15. a ž 17. marca. Navyše, na požiadanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, bude komisia v tomto prípade skúmať ďalších päť zákonov. Ich názor na tieto zákony bude prijatý počas ďalšieho plenárneho zasadnutia v júni.

Všetky pochybnosti, ktoré sa maďarská vláda možno snažila ukryť, sa však potvrdili: reforma súdneho systému ohrozuje nezávislosť súdnictva. Kritika Benátskej komisie je prísna: „Základné elementy reformy odporujú európskym štandardom organizácie súdnictva. Sú problematické aj vzhľadom na právo na spravodlivý proces.“ Zmeny, ktoré do Benátok priniesol maďarský minister spravodlivosti Robert Repassy, spravodajcov nepresvedčili.

Napriek tomu poľská podpredsedníčka komisie a jedna zo spravodajcov Hanna Suchocka, zdôraznila, že „fakt, že Maďarsko je jedinou európskou krajinou, ktorá koncentruje právomoc nad súdnou mocou do rúk jednej osoby, do rúk predsedu Národného súdneho úradu (NSÚ), je súčasťou maďarskej tradície, a teda apriori nepredstavuje problém sám o sebe. Tradície každej krajiny je treba rešpektovať. Cieľom je zabezpečiť nezávislosť súdneho systému. Benátska komisia nezaznamenala žiadne politické zasahovanie vlády do činnosti súdneho systému. Nekritizovala ani odborný a morálny postoj terajšieho predsedu NSÚ, ktorý si je blízky s premiérom Viktorom Orbánom.

V prípade zákona o náboženských slobodách je procedúra výberu organizácii označených ako „cirkvi“ predmetom tvrdej kritiky z dôvodu, že politický proces selekcie sa uskutočňuje prostredníctvom hlasovania v parlamente, vyžadujúci si dvojtretinovú väčšinu, a bez možnosti pre náboženské asociácie využiť právne kroky v prípade zamietavého výsledku hlasovania. „Rozsah požiadaviek je nadmerný a založený na svojvoľných kritériách,“ tvrdí Benátska komisia. „Zrušenie registrácie pre stovky predtým zákonných cirkví je možné len veľmi ťažko považovať za v súlade s medzinárodnými štandardmi.“ Predošlý zákon prijatý v roku 1990 umožňoval získať status „cirkev“ veľkému množstvu náboženských organizácii (ak mali aspoň 100 členov). V roku 2010 malo Maďarsko 360 cirkví.

Spravodajcovia nevytvorili presný zoznam, spoločností, ktoré štedrý status ´cirkev´ zuežívali. Navyše náboženský charakter mnohých z nich je otázny (napríklad: psychologická podpora pre automobilové závody). Napriek tomu, že je to v Maďarsku sporná záležitosť, stanovila Benátska komisia ich počet na približne 60. Avšak Benátska komisia zdôrazňuje, že „z celkového hľadiska ustanovuje tento zákon liberálny a štedrý systém pre náboženskú slobodu ako takú. Maďarsko si môže určiť svoju vlastnú náboženskú politiku – aj reštriktívnu – pod podmienkou, že zostane v línii s demokratickými pravidlami.

Bolo by zaujímavé porovnať ho s ostatnými európskymi zákonmi. Keď niekto číta názor komisie, nemusí si byť vedomý, že aj keď dnes Maďarsko uznáva ´iba´ 32 cirkví, je maďarský zákon ešte stále najliberálnejší v Európe. Keď sa Benátska komisia zaoberá právomocami ústavného súdu, bolo by veľmi zaujímavé vedieť aké je postavenie maďarského súdu v porovnaní s ostatnými ústavnými súdmi v EÚ.

„Určiť Benátky ako miesto pre naše plenárne zasadnutie, ďaleko od zmätku vo svete, nám veľmi pomohlo v snahe priviesť niektoré krajiny spať na cestu demokracie,“ povedal jeden z účastníkov. Keďže Benátska komisia nemá právomoc uvaľovať sankcie, musí túto slabosť kompenzovať snahou presvedčiť. Vzhľadom na tento fakt predseda Benátskej komisie Gianni Buquicchiou, ktorý sa vyznačuje pevným a zároveň taktným prístupom, neustále povzbudzoval maďarskú delegáciu, ktorá sem prišla z donútenia. Neustále opakoval, že „cieľom tohto cvičenia nie je konfrontácia ale spolupráca.“ Nevyhnutná vlastnosť v tak citlivej záležitosti."

Pozadie

Francoise Pons je novinár a predseda Club Grande Europe, novinárskeho združenia, ktoré sa zaoberá rozšírenou Európou. Svoj text zaslal Francoise Pons exkluzívne pre EurActiv.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA