Británia a (ne)známa ever closer union

Čo znamená pojem, ktorý ovládol predreferendovú diskusiu, a prečo sa ho konzervatívci obávajú?

6147241111_3d237867df_o
zdroj: West Midlands Police/Flickr

Premiér David Cameron vo februári oznámil, že sa mu pre Britániu podarilo vyjednať špeciálny status v rámci EÚ. Krajina by sa tak už nemusela podieľať na stále užšom zväzku medzi národmi Európy, tzv. „ever closer union“. Nie je ľahké určiť, kedy presne sa táto problematika stala v britskej debate o EÚ tak zásadným a vášnivo diskutovaným bodom. Pre niektorých kritikov sa jedná o koncept, ktorý je nevyhnutný pre pochopenie toho, kam speje európska integrácia. Podľa iných ide iba o umelo vytvorený problém, ktorý riešenie nepotrebuje. I tak bude tento koncept dôležitou súčasťou britského referenda.

Keď sa na začiatku 50. rokov začal vyjednávať vznik Európskeho spoločenstva uhlia a oceli (ESUO), Británia sa rozhodla ostať mimo. Rozhodnutie, ktoré bolo od tej doby neustále analyzované a diskutované. Preambula Parížskej zmluvy hovorí, že je to základ hlbšej a širšej komunity európskeho obyvateľstva. Britské rozhodnutíie nezúčastniť sa vzniku ESUO bolo vtedy istotne ovplyvnené jej inštinktívnou nedôverou a rezervovanosťou k federatívnemu modelu, ktorý zakladatelia ESUO podporovali. Na druhú stranu ale toto rozhodnutie poukazuje aj na chybné vyhodnotenie situácie v povojnovej Európe.

Británia jednoducho neverila, že by mohla mať európska integrácia budúcnosť. Ukázalo sa však, že opak je pravdou. O niekoľko rokov neskôr sa britská delegácia zúčastnila vyjednávaní o vzniku ekonomického spoločenstva. Keď sa ale zdalo, že rozhovory smerujú k politickému projektu, Londýn opäť vycúval. Rímske zmluvy zakladajúce Euratom a Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) tak podpísali bez prítomnosti Spojeného kráľovstva. A bola to práve preambula zmluvy o EHS, ktorá prvýkrát spomenula smerovanie Spoločenstva k stále tesnejšej únii medzi európskymi národmi.

Veta o smerovaní k užšiemu zväzku je súčasťou každej revízie primárneho práva podpísanej členskými štátmi za posledných 25 rokov, vrátane Maastrichtskej, Amsterdamskej nebo Lisabonskej zmluvy. Keď už nič iného, nová dohoda s Britániou aspoň jasnejšie definuje, čo pojem „ever closer union“ znamená. Jasnejšie hovorí, že zmienka o nej v Zmluvách nie je právnym základom pre zmenu primárneho alebo sekundárneho práva. Zároveň ale hovorí, že tato stále tesnejšia únia umožňuje rôzne spôsoby integrácie, a nie všetci členovia tak nutne musia ísť rovnakou cestou a k rovnakému cieľu. Ujasnenie konceptu by mohlo integráciu nasmerovať k flexibilnejšej Únii, a do budúcna tak poháňať dlho potrebnú zmenu.

Celé znenie analýzy v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

Anotáciu uverejňujeme v spolupráci s think-tankom Evropské hodnoty.

EVROPSKE_HODNOTY_120x88

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA