Brown, Blair a Ústavná zmluva

Britský premiér Tony Blair verí, že vo Veľkej Británii nebude potrebné uskutočniť referendum o Ústavnej zmluve v prípade, ak sa európski lídri rozhodnú neísť cestou pôvodného, široko koncipovaného návrhu Ústavy. Na druhej strane Británia by nemala mať problém s prijatím série dodatkov zoštíhľujúcich pôvodný text.

Blair hovorí, že dodatky by mali obsahovať len niektoré z menej sporných ustanovení návrhu Ústavy. Podľa autora, Blair vníma takéto dodatky ako rýdzo technické a administratívne ustanovenia, ktoré nezasahujú výrazným spôsobom do britskej suverenity.

Pre Donnellyho predstavuje Blairov pohľad postoj Veľkej Británie k inštitucionálnej reforme. Očakáva sa, že v tomto duchu bude pokračovať aj Blairov pravdepodobný nástupca Gordon Brown. Autorovi sa zdá, že Blair nateraz zdieľa nádej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, že v júni by mohol byť stanovený časový harmonogram medzivládnej konferencie, na ktorej by boli prijaté spomenuté dodatky.

Ideálnym výsledkom medzivládnej konferencie, ktorý by bol ochotný podporiť aj Brown, by boli dodatky, ktoré by boli výlučne technické a ich povaha by si nevyžadovala usporiadanie referenda. Boli by tak prijaté v parlamente, ktorý je momentálne ovládaný Labouristami.

Autor tvrdí, že takýto prístup by našiel podporu aj u francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorý sa taktiež usiluje o vyhnutie sa referendu. Sám ako riešenie navrhol prijatie limitovanej „inštitucionálnej“ dohody. Podľa autora, nemecká kancelárka Merkelová bude rešpektovať všetky predstavy, aby mohla na júnovom summite predstaviť spoločný postoj Berlína, Londýna a Paríža.

Donnelly upozorňuje, že jestvujú dve prekážky, ktoré bránia vymotaniu sa zo súčasnej slepej uličky. Počas medzivládnej konferencie sa môže hľadať kompromis veľmi ťažko, keďže 18 krajín EÚ sa vydalo cestou ratifikácie Ústavy, teda je prirodzené, že z pôvodného textu budú chcieť zachovať tak veľa, ako to len bude možné. Riziko tiež spočíva v tom, že by sa Británia mohla obmedziť naozaj iba na výlučne technické dodatky, teda ostatné návrhy by odmietala. Tento problém môže prehĺbiť aj postoj Sarkozyho, ktorý aj keď navrhuje minizmluvu, predsa sa len nachádza niekde medzi Britániou a obhajcami pôvodného návrhu Ústavy.

Druhou prekážkou je nejasnosť taktiky Gordona Browna k ústavnej zmluve. Podľa autora môže tento muž raziť úplne odlišný politický kurz ako Tony Blair v momente, keď sa dostane do úradu premiéra. Brown je v ťažkej situácii. Nie je v jeho záujme, aby ostala Británia izolovaná v postoji k Ústave oproti opozícii ostatných 26 členských krajín. Brown bude zrejme citlivo vnímať aj všetky obvinenia, že chce zmluvu presadiť „zadnými dvierkami“ a neplní sľub Labouristov o rozhodovaní v referende. Na druhej strane sa bude konzervatívna opozícia vedená vplyvným Davidom Cameronom
zrejme usilovať o vypísania referenda v každom prípade, teda aj vtedy, ak pôjde o veľmi malé zmeny.

Autor uzatvára, že Gordonova cesta vpred je komplikovaná a že na konci roka 2007 ešte môže ľutovať Royalovej prehru vo francúzskych prezidentských voľbách, ktorej víťazstvo by bolo prísľubom menej komplikovaného hľadania dohody medzi so všetkými ostatnými členskými krajinami.


Kompletný text analýzy v anglickom jazyku si môžete prečítať na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA