Čas dodať Európskemu parlamentu silu

Európsky parlament odložil návrh spoločnej celoeurópskej kandidátky v eurovoľbách do šuflíka. EÚ sa tým pripravuje o ďalšiu šancu zvýšiť svoju legitimitu a dôveryhodnosť, ktorá tak veľmi potrebuje, tvrdí Joan Marc Simon z španielskej organizácie Democracia Global.

Joan Marc Simon je členom Európskych federalistov a predseda organizácie Democracia Global, ktorá ktorá sa venuje demokratizácie medzinárodných inštitúcií a možnosti vytvorenia svetového parlamentu.

"EP sa znovu rozhodol odložiť hlasovanie o vytvorení celoeurópskej kandidátky s jednotným volebným obvodom pre celú EÚ, z ktorej by sa popri národných europoslancoch volilo 25 dodatočných europoslancov.

Hlasovanie o správe Andrewa Duffa bolo naplánované na 14. marca, no Konferencia predsedov politických skupín EP návrh odložila po tom, čo sa skupina EĽS rozhodla ho nepodporiť. Treba povedať, že to nebola len EĽS, kto bol proti. Pridalo sa k nim aj veľa socialistov, čo by znamenalo, že správu by boli ochotní podporiť len len niektorí socialisti, zelení a liberáli. Pravdepodobne to znamená koniec predstavy o celoeurópskej kandidátke pre toto politické obdobie.

Rozhodnutie dať bokom jediný konzistentný návrh, ktorý by europeizoval a personalizoval voľby do EP a zaktivizoval európske politické strany je poľutovaniahodné a znepokojivé. EP bol vždy jednou z tých odvážnejších európskych inštitúcií, ktorá presadzovala inovatívne nápady, ako napríklad európsku ústavu už v roku 1984. Faktom však je, že to čo EP v priebehu posledného desaťročia získal na sile ako spolurozhodovateľ, stratil vo víziáích a nadšení.

Mnohí plačú nad neustálym poklesom účasti vo voľbách do EP, no okrem niekoľkých drahých a neefektívnych mediálnych kampaní sa pre nápravu nič neudialo.

Tvrdilo sa, že medzi príčinami klesajúceho zájmu o voľby do EP sú: nedostatok európskeho rozmeru v 27 národných voľbách do EP, nedostatočná komunikácia neaktívnych a neznámych európskych politických strán, slabé prepojenie výsledkov volieb a nadväzujúcej politiky EÚ a slabá transparentnosť a viditeľnosť práce EP.

Aj keď na európskej úrovni existuje konsenzus, že aktuálny trend v účasti na voľbách do EP treba otočiť, pravdou je, že jediný seriózny pokus niečo s tým urobiť bol potopený tou istou inštitúciou, ktorej budúcnosť s týmito voľbami priamo súvisí. Každá reforma európskeho volebného zákona si vyžaduje jednohlasnosť Rady, ktorá je veľmi nepravdepodobná, ale jeden by očakával že EP sa aspoň postavií za svoj osud. Zdá sa však, že to sa nestane.

Ako môže EÚ ospravedlniť zmrazenie jediného pokusu zvýšiť legitimitu a vylepšiť  nadnárodnú demokraciu v čase, kedy sú Európania nútení obetovať najviac od konca druhej svetovej vojny (sčasti kvôli zle nastavenému ekonomickému vedeniu neohrozených európskych lídrov), keď je EÚ čoraz viac vnímaná ako nedemokratické teleso, ktoré diktuje obmedzujúce ekonomické pravidlá demokraticky voleným vládam a keď sa väčšina európskych lídrov snaží presvedčiť svojich občanov, že riešením aktuálnej krízy je viac Európy … ?

Aktuálna fiškálna zmluva je ďalšou dohodou, ktorá namáha európske národné ekonomiky. Viac než kedykoľvek predtým je osud všetkých Európanov spoločný: buď spolu uspejeme, alebo zlyháme. Napriek tomu sa výhody ekonomickej integrácie nespájajú s pokrokom v demokratickej legitimite. Posledné inštitucionálne riešenia krízy sa robia medzivládnou metódou, ktorá sa vzďaľuje od európskej parlamentnej demokracie.

Bolo by vhodné poližiť si otázku, či môže byť EÚ demokratická bez nadnárodného parlamentu. Rozhodnutie veľkých európskych strán o celoeurópskych kandidátkach a inštitucionálne reformy, ktoré pretlačili do poslednej dohody – obchádzajúc EP – ukázalo zámer postaviť európsku demokraciu na "vyššej snemovni" alebo "snemovni štátov".

Je to akoby sa Nemecko rozhodlo odstaviť Bundestag a rozhodoval by len Bundesrat. Ak sa pozrieme na momentálne fungujúce politické systémy po celom svete, nenájdeme žiadny príklad demokratickej krajiny, ktorá by bola takto organizovaná.

Vo svetle tohto vývoja sa ponúka legitímna otázka pre veľké strany ako EĽS a PES, ktoré boli v tvorbe európskeho projektu doteraz kľúčové, aký je ich plán na zlepšenie demokracie na európskej úrovni. Občania majú právo vedieť, či hlavné európske strany veria, že aktuálne demokratické štruktúry postačujú, aby bola EÚ legitímna, čo je základný predpoklad pre ospravedlnenie prenesenia národnej suverenity Pravdou je tiež, že európski občania nemajú vplyv na voľby európskych lídrov, či na výber medzi ekonomickými modelmi pre Európu. Toto je dôsledkom a zároveň dôvodom, prečo Európa nemá Európsku vládu, ktorá vedela úniu previesť krízou namiesto pochybného direktória zvaného Merkozy.

O dva roky s budú konať ôsme voľby do Európskeho parlamentu. Ak sa nič vážne nezmení, ekonomická kríza bude stále ničiť Európu a dôveryhodnosť EÚ možno bude na najnižšej úrovni všetkých čias. Nacionalizmus a populizmus bude rásť, rovnako akoa obviňovanie netransparentných a nelegitímnych európskych inštitúcií. Ak v tejto situácii bude aj naďalej klesať účasť na voľbách … aká je budúcnosť európskej demokracie?"

REKLAMA

REKLAMA