Čo sa bojíme, že stratíme, ak zachránime Európu?

EÚ potrebuje hlbšiu integráciu, aby sa mohla vysporiadať s dôsledkami finančnej krízy. Zároveň musí konať so zmyslom pre solidaritu a spoločnú zodpovednosť, tvrdí Staffan Nilsson, predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

Staffan Nilsson je predseda Hospodárskeho a sociálneho výboru. Komentár vyšiel po prvýkrát tu.

„Po skončení posledného stretnutia Európskej rady 8. a 9 decembra sa hlavy štátov a vlád odobrali domov, aby sa poradili so svojimi parlamentmi. David Cameron povedal poslaneckej snemovni, že išiel do Bruselu iba s jedným zámerom – „Brániť naše záujmy.“ Kde však sú, pýtam sa, naše spoločné záujmy? Kde bol európsky záujem, kde boli európske ciele, snaha nájsť riešenia na prekonanie tejto krízy spoločne?

Švédsky priemer sa bude taktiež zaoberať touto témou na pôde parlamentu, bol však v rozpakoch ako k tomu má pristupovať. Rozhovory a rozhodnutia Rady a národné debaty, ktoré nasledovali, odhalili niekoľko obáv, ktoré zrejme podporujú prístup niektorých členských štátov k riadeniu EÚ. Čo sa to vlastne bojíme, že stratíme, ak zachránime Európu… ?

Je to strach z hry na skutočnú subsidiaritu. Finančná kríza a kríza eura nám pomohla uvedomiť si, že vlády už nemôžu konať samostatne a že bankový systém potrebuje prísnejšiu disciplínu. Všetky členské štáty si musia urobiť svoju domácu úlohu a zabezpečiť rozpočtovú a fiškálnu disciplínu.

To je dôvod prečo potrebujeme hlbšiu európsku integráciu. Európa musí zintenzívniť svoje hospodárske riadenie ak chce garantovať fiškálnu disciplínu v každom členskom štáte, predovšetkým v eurozóne. Schválený reformný balíček resp. balíček šiestich legislatívnych návrhov o správe ekonomických záležitostí, spolu s novými regulačnými návrhmi a Európskym semestrom pre lepšiu koordináciu hospodárskych a národných rozpočtových politík, by mal byť implementovaný čo najrýchlejšie a najefektívnejšie.

Súčasne je potrebné nastaviť regulačnú štruktúru takým spôsobom, aby si finanční sprostredkovatelia plnili svoju primárnu úlohu, čiže slúžiť reálnej ekonomike, poskytovať pôžičky pre reálne projekty, a to tak, že budú investovať do aktív, a nie stávkovať na pasívach.

Niektorí politickí lídri obviňujú Európu, že stráca bohatstvo, zatiaľ čo zdieľa dlhy ostatných: Myslím si, že tento strach sme už rozptýlili a teraz sa musíme posunúť ďalej dopredu. Nová Európa bude potrebovať fundamentálne združovanie našich zdrojov a zdieľanie našich povinností.

Je to prijateľnejšie ako situácia, kedy jednotlivé národné vlády už nie sú naďalej schopné držať krok s tlakom svojich veriteľov a súkromných ratingových agentúr. Potrebujeme v európskej integrácii skok, nie len ak chceme vytvoriť nástroje na zvládnutie dlhu a vytvoriť model rastu, ktorému budú investori veriť a dôverovať, ale aj na to – a to je pravdepodobne to najdôležitejšie – aby sme obnovili demokratické riadenie.

Niektoré politické propagandy využívajú strach ľudí, že stratia národné bohatstvo, vrátane práce a sociálnych istôt: preto musí inštitucionálny systém pre novú Európu zabezpečiť efektívne reprezentatívne a participatívne formy zodpovednosti voči občanom.

Najväčšou výzvou pre EÚ je dnes nedostatok dôvery zo strany jej občanov a nie len zo strany trhov. Obnoviť spotrebiteľskú a investičnú dôveru je dôležité pre súkromný a verejný dopyt. Európsky hospodársky a sociálny výbor hrá v tomto kontexte aktívnu úlohu – ako most medzi občianskou spoločnosťou a ako propagátor inovácie a zmeny.

Bojíme sa, že neurobíme správnu vec pre budúce generácie? Fiškálna disciplína a vyrovnanie národných rozpočtov musí ísť ruka v ruke s dlhodobou, na rast orientovanou európskou stratégiou. Na podporu rastu sa musí Európa oslobodiť od pasce šetrenie-rast. Politiky pre tvorbu pracovných miest – predovšetkým pre mladých ľudí – musia byť najvyššou politickou prioritou.

Rast sa vráti iba vtedy, ak sa zlepší konkurencieschopnosť a inovácie. Malé a stredné podniky, spolu so sociálnym podnikaním a sociálnou inováciou, sú kľúčovými hnacími silami pre udržateľnú budúcnosť Európy.

Musíme udržať víziu našej spoločnej budúcnosti v Európe: musíme jednať súdržne, rýchlo a so zručnosťou pri riešení krízy, ktorú teraz zažívame. Hlavný cieľ – Európsky projekt, spolu v únii pre mier a prosperitu – musí zostať na žive."

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA