Debata o Ústave: medzi realizmom a oživením

Zatiaľ čo Nemecké predsedníctvo chystá „Fahrplan,“ ako sa dostať zo slepej uličky o oživiť proces prijatia Ústavy, analýza z dielne EPC testuje jednotlivé alternatívy, ako sa pohnúť vpred.

Autori upozorňujú, že je potrebné hlbšie analyzovať verejnú mienku a následne na to vytvárať verejnú podporu novému rozhodnutiu, ktoré bude prijaté ako akceptovateľný kompromis medzi členskými krajinami. Európske vlády by mali ukázať, že sa predsa len niečo z odmietavých referend v roku 2005 naučili.

Sú to už takmer tri roky, čo členské krajiny odsúhlasili definitívny návrh ústavnej zmluvy, ale EÚ doteraz funguje na princípoch a inštitucionálnej sústave podľa Zmluvy z Nice z roku 2000. Autori tvrdia, že je potrebné priznať si, že približovanie sa EÚ občanovi tak, ako to bolo deklarované na summite v Laekene v roku 2001, zlyhalo.

Široká verejnosť sa zhoduje na tom, že nejestvuje prakticky žiadna šanca na ratifikáciu Ústavnej zmluvy v takej podobe, v akej ju doteraz schválilo 18 krajín (z toho Slovensko a Nemecko doteraz proces ratifikácie neukončili). Dôvodom je, že mnohé krajiny jasne deklarovali, že sa nebudú uberať cestou oživenia ratifikačného procesu pôvodného návrhu.

Autori vo svojej analýze predkladajú niekoľko možných scenárov, ako sa dostať zo slepej uličky.
Prvým je širšia reorganizácia textu najmä za pomoci vloženia ďalších dodatkov, ktoré by garantovali súčasné status quo veľkosti Komisie a Parlamentu a zároveň by anulovali označenie „ústava.“
Druhou možnosťou je doplnenie zmienok o klimatických zmenách, energetickej bezpečnosti a solidarity, ilegálnej imigrácie a plné znenie „Kodanských kritérií“ pre nové kandidátske krajiny.
Tretia možnosť, ktorú preferuje aj súčasné Nemecké predsedníctvo, predpokladá len minimálne zmeny a zachovanie hlavnej podstaty návrhu z roku 2004.

Ďalej autori poukazujú na potenciálne kompromisné riešenie otázky hlasovania. Predpokladajú tzv. formu „druhej odmocniny.“ Každá krajina by disponovala približne takým počtom hlasov v Rade, aká je číselná hodnota druhej odmocniny jej populácie v miliónoch. Systém by tak eliminoval faktor územnej veľkosti krajiny a zároveň by zmiernil nad-reprezentáciu malých členských krajín voči ostatným.

Autori v závere konštatujú, že hlavná výzva leží v tom, aby bol nový návrh dostatočne konzistentný a zabezpečil efektívne fungovanie 27-člennej EÚ, ale súčasne musí získať v procese ratifikácie podporu všetkých členských krajín.


Úplné znenie analýzy v anglickom jazyku si môžete prečítať na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA