Demokracia, čo dobieha: volebná reforma Európskeho parlamentu

V júni bude Európsky parlament hlasovať o balíku návrhov, ktoré majú zreformovať jeho zloženie a volebný proces. Spravodajca Európskeho parlamentu, europoslanec za frakciu liberálov Andrew Duff (ALDE), argumentuje nasledujúcom príspevku v prospech plánovanej zmeny.

Komentár exkluzívne pre EurActiv zaslal Andrew Duffom, europoslanec za ALDE (UK) a spravodajca Európskeho parlamentu k volebnej reforme. Andrew Duff je zároveň predsedom Únie európskych federalistov (UEF).

Jednota Európy je ohrozená. Aj keď Lisabonská zmluva zásadne zvýšila právomoci Európskej únie a právomoci jej inštitúcií, najmä Parlamentu, nespravilo sa príliš veľa pre to, aby sa zlepšila jej legitimita v očiach občanov.
Účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu konštantne klesá z 63% v roku 1979 až na 43 % v roku 2009. Solidarity je čím ďalej tým menej. Protekcionizmus je príliš často prvou reakciou, na krízu eurozóny aj na arabských utečencov. Pod vplyvom neistých vlád je verejná mienka veľmi ľahko schopná podľahnúť militantnému nacionalizmu.  

Relatívnu demokratickú slabosť európskeho systému vládnutia ešte viac odhaľujú ťažké časy. Európsku úniu riadia elity. Väčšina ľudí bez zábran priznáva, že o nej vedia len niečo málo viac než nič. Najčítanejšie médiá zostávajú úzko národne zamerané.

V otázkach EÚ sú národné parlamenty frustrované a žiarlivé. Oni a ich politické strany sa prestali správať ako spoľahlivý sprostredkovateľ medzi verejnou mienkou a Európou, čo vyústilo do úplného odpojenia medzi konaním vlád na európskej úrovni a elektorátom.
V tom istom okamihu ako sa EÚ stala silnejšou a potrebnejšou ako kedykoľvek predtým mizne z denného politického života väčšiny svojich občanov.

Chromá demokracia

Európska únia je jedinečný projekt v tvorbe post-národnej demokracie. Ešte nikdy neexistovala demokratická federálna únia medzinárodných štátov a občanov. EÚ sa naďalej vyvíja, hlavne v oblasti základných práv. Avšak jej politický vývoj pokrivkáva, predovšetkým v oblasti demokracie.

Je potrebné, aby bol dosah európskej parlamentnej demokracie bol rovnaký ako dosah jej vlády. Tá jednoznačne transcendovala národné štáty a ich ekonomiky. Je integrovaná v medzištátnom priestore, pričom národné súdy už dávno uznali prednosť práva EÚ.

Politika musí ísť spolu s európskou realitou. Ak tak neurobí, utrpí demokracia. Je nutné urobiť zásadné kroky, aby ľudia znovu nadobudli dôveru vo vládu. V dobe, kedy sa moc EÚ rozrastá do ďalších oblastí, ako napríklad fiškálna politika, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť, je nutné, aby občania EÚ boli schopní určiť, kto čo robí na federálnej úrovni a prečo to robí.

Voliči sú často múdrejší ako tí, ktorí im vládnu. Žiadny inteligentný volič nemôže veriť tvrdeniam národných politikov, že budú schopní riešiť v globalizovanom svete otázky financií, chudoby, bezpečnosti alebo klímy. Európska integrácia je logický proces vyplývajúci zo zdravého rozumu ako reakcia na globalizáciu.

EÚ prináša hodnoty, štruktúru a smerovanie európskej integrácie. Avšak EÚ je kvôli svojej veľkosti a komplexnosti vzdialená občanom: nie je iba extrapoláciou národných štátov. Zaužívané formy a spôsoby tvorby vecí v národných štátoch sa len tak jednoducho nedajú previesť na nadnárodnú úroveň.

Nové agentúry a metódy je nutné vynájsť, aby sme si boli istí, že európsky projekt zostane demokratickým. Tí, ktorí vládnu EÚ, musia byť schopní viesť a zároveň musí existovať možnosť, aby boli braní na zodpovednosť.

Záchrana politickej strany

Politické strany a demokratické procedúry sú tu na to, aby „naolejovali kolieska demokracie“. Oboje však v dnešnej EÚ zlyháva. Európske voľby sú dvadsiatimisiedmymi rôznymi  národnými voľbami a poslanci Európskeho parlamentu sa stávajú iba vzdialenými figúrkami.

Systém politických strán v Európe zlyháva v demokratickom a efektívnom udržiavaní projektu európskej unifikácie. Aj keby mali vôľu zamerať sa na európske záležitosti (čo nemajú), národné parlamenty nedisponujú schopnosťami vykonávať efektívnu demokratickú kontrolu európskych inštitúcii.

Európsky jednotný politický trh potrebuje silné politické strany, ktoré dokážu pracovať efektívne na celoeurópskej úrovni. Ako v ekonomike tak aj v politike, EÚ musí teraz konať, aby napravila zlyhania trhu.

Politické strany sú šľachami demokracie. Na európskej úrovni však tieto šľachy chýbajú: Budú musieť vzniknúť skutočné európske politické strany, ak majú byť starosti a ašpirácie občanov EÚ artikulované aj na európskej úrovni a ak má stranícka politika v Európskom parlamente nájsť odozvu aj u občanov.

Európske politické rodiny už vytvorili formálne politické organizácie, ktoré vo veľkej miere korešpondujú s frakciami v Európskom parlamente: Kresťanskí demokrati, Sociálni demokrati, Zelení, Liberáli, pravica a ľavica.

Avšak tieto strany sú iba slabými odvarom toho, čím by mali byť. Hlavným zámerom najnovších návrhov Európskeho parlamentu je vyburcovať vznik skutočných európskych strán.

Jadro reformy spočíva v snahe zaviesť celoeurópsky volebný obvod, paneurópsku kandidačnú listinu pre voľbu dodatočných 25 europoslancov. Vybrať kandidátov na túto listinu, s rovnakým zastúpením žien a mužov, budú mať na starosti práve tieto európske strany. Listina musí obsahovať kandidátov z aspoň deviatich členských krajín. Voliči budú mať k dispozícií dva hlasy: jeden pre terajšiu národnú kandidačnú listinu a druhý pre paneurópsku.

Iná kampaň

Ak budú tieto návrhy prijaté, zmenia kampaň v nasledujúcich európskych voľbách. Európska dimenzia sa stane oveľa viac prominentnejšou, keď strany začnú ponúkať svojim voličom program týkajúci sa Európskej únie a reálne alternatívy v jej smerovaní.

Verejnosť bude mať lepší obraz o tom, ako Európsky parlament funguje a čo vlastne robí. Pravdepodobne sa aj médiá zapoja do tohto procesu. Boj strán o idey, hlasy a kreslá môže u médií vyvolať ochotu informovať o týchto politických súbojoch vo svojom spravodajstve. Niektorí víťazi nadnárodnej kandidátnej listiny sa stanú známymi na celoeurópskej úrovni. A z tejto listiny môže pokojne vzísť nasledovník pána Barrosa.

Duffova správa spomína minimálne tri ďalšie dôležité záležitosti. Plánuje pozmeniť imunitu a výsady európskeho parlamentného systému tak, aby sa viac priblížil nadnárodnej realite.

Taktiež iniciuje rokovanie s Radou, ktoré sú potrebné pre prerozdelenie 751 kresiel v Parlamente do roku 2014. Táto redistribúcia je nutná, aby sa zohľadnili migračné a demografické zmeny a aby bola zároveň dodržaná zásada regresívnej proporcionality.

Okrem toho vyzýva Európsku komisiu, aby podala návrh, ktorý by občanom EÚ momentálne žijúcich mimo svojej domovskej krajiny, uľahčil možnosť voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Chopenie sa iniciatívy

Duffova správa predstavuje proces, kedy europoslanci prvýkrát využívajú svoje právo dané Lisabonskou zmluvou pozmeniť pravidlá vyplývajúce zo zmlúv. Séria návrhov bude poslaná Parlamentom Európskej rade, ktorá môže jednoduchou väčšinou rozhodnúť, či sa má začať medzivládna konferencia o zavedení navrhovaných zmien.

Všetky návrhy, spolu s návrhom na dodatočných 25 europoslancov (článok 14 (2) Zmluva o Európskej únií), revízia protokolu z roku 1965 o výsadách a imunitách a iných zmenách v základnom práve (1976 Volebný akt), a taktiež rozhodnutie o rozdelení kresiel, si bude vyžadovať konsenzus medzi vládami. Konečnú dohodu bude musieť schváliť Európsky parlament, pričom následne bude musieť byť tento balík návrhov ratifikovaný vo všetkých členských parlamentoch.

Odpor voči týmto návrhom príde zrejme zo strany euroskeptických národných lídrov. Bude ale pre lídrov ťažšie viniť EÚ (a zvlášť EP) za to, že nefunguje dobre, ak s tým zároveň odmietajú čokoľvek urobiť. Máloktorá hlava štátu sa bude vyžívať v rozpútaní ústavnej roztržky s Európskym parlamentom.

Volebná reforma je aktuálna, nákladovo efektívna a nutná. Tí, ktorým záleží na budúcnosti Európy, by ju mali podporiť.

REKLAMA

REKLAMA