Desať kľúčových slov k Orbanistanu

Maďarsko v roku 2013 je iné než bolo pred niekoľkými rokmi. Jeho obyvatelia sa uzavreli do seba a začali byť nedôverčiví. Jazyk bol znetvorený a ovládla ho politika. Polarizácia je všade.

Aspen Institute Prague
Aspen Institute Prague

Pozerám sa na krajinu, v ktorej som strávil roky, sledujem ju a navštevujem desaťročia, pravdu povediac, žijem s ňou odkedy som dospel. Ten štát mi nie je ľahostajný ani cudzí; je ako moja druhá vlasť. Preto, podobne ako  tá celkom vlastná, dokáže nadchnúť – alebo raniť. Najčastejšie v poslednej dobe, ak neraní, vyvoláva úžas. Krajinu, jazyk a ľudí akoby som nepoznal a teraz si prekvapene všímam závažné zmeny – a nepoznávam ani krajinu, ani jazyk, ani ľudí.

Hľadám kľúč k pochopeniu toho, čo sa deje, o čom sa nahlas hovorí v celej Európe, alebo aspoň v jej salónoch. Nenachádzam jeden jediný kľúč. Preto siaham po súprave náradia, po základných pojmoch pre pochopenie súčasných maďarských reálií. Potom sa mi obraz začína skladať. Maľujem ho, hoci dopredu viem, že sa nebude každému páčiť, ani v Maďarsku, ani mimo neho. Jendoducho: táto záležitosť nespája, ale rozdeľuje.

1. Orbán čiže všetko

Najprv vnútil svoju vôľu a osobnosť Občianskej strane (Fidesz); bez neho by neprežila. Po roku 2010 v dôsledku „revolúcie pri volebných urnách“, národ túžiaci po poriadku a silnej ruke, mu po ôsmych rokoch „studenej občianskej vojny“ s vládnucimi socialistami dovolili vnútiť vlastnú vôľu a osobnosť celému štátu. Politik výrazný, charizmatický, agresívny. Kedysi náruživý futbalista, ktorý sa najlepšie cítil v útoku. Keď sa znovu dostal k moci, narušil mnoho skupinových záujmov. Orbán je všade, ale – rozdeľuje. Pre jedných, svojich stúpencov, niekedy až mystikov, ktorí na neho hľadia ako na obrázok, je spasiteľom vlasti, prorokom a vizionárom. Pre rovnako zaprisahaných protivníkov – je to podvodník, populista a demagóg s archaickou víziou suverenity.

2.Centralizácia čiže štýl vládnutia

Odkedy je Fidesz pri moci, využíva výhody kvalifikovanej väčšiny. S takýmito predpokladmi zmenil názov štátu, ústavu, celý politický systém. Namiesto Maďarskej republiky máme Maďarsko, namiesto liberálnej demokracie vychádzajúcej z „kodanských kritérií“ máme potemkinovskú demokraciu so systémom bŕzd a protiváh úplne vychýleným v prospech výkonnej moci, až priamo v prospech premiéra. Orbánovi ľudia obsadili všetky najdôležitejšie inštitúcie v štáte. Prispôsobené premiérovej vôli a vízii premenujú krajinu, kde centralizujú a preberajú, čo sa len dá. Štát bol za liberálov a socialistov slabý a zapredaný cudzím (kapitálu a záujmom), teraz má byť silný a nikomu nepodriadený – to je mantra súčasného premiéra. Uštipačná opozícia zbavená svojvôle centra, ba často samotného premiéra, prostriedkov, definuje nové skutočnosti priezviskom Orbanistan. Niečo na tom je. Bez výraznej osobnosti Viktora Orbána, jeho vôle a dynamickosti by to bolo iné. To je isté.

3.Polarizácia čiže efekt vládnutia

Maďarsko bolo vždy rozdelené: na veľkú Budapešť a vidiek, na urbánusoknépiesek, a teda liberálnejšiu a kozmopolitnejšiu inteligenciu hlavného mesta, mysliteľov a spisovateľov, ktorí pochádzajú z vidieka, národnejšie orientovaných a konzervatívnejších. Orbán, ktorý sám vzišiel z ľudu, hoci z okolia metropoly, teraz kde sa dá podporuje tých druhých. Prví totiž predtým vládli – so známym výsledkom. Tým sa však na to staré delenie navrstvuje celkom nové: na tých čo sú s Orbánom a tých, ktorí sú proti nemu. Najprv sa podľa tejto osy rozdelili samí Maďari, teraz sa podľa nej delia Poliaci aj európske elity. Poliakov tu nevyzdvihujem preto, že sú mi blízki ale preto, že moji krajania, ktorí sú Orbánovými stúpencami, už tradične na národný sviatok 15. marca  na výročie vypuknutia Jari národov 1848 idú do Budapešti podporiť svoj idol, po ktorom doma smútia. Európania ľahostajní a skúšaní krízou si myslia, že Maďarsko je proste ďalším príkladom nevýkonného hospodárstva ako v Grécku, na Cypre, či v Portugalsku. Poliaci však už vedia, kedže už majú jeden taký experiment za sebou v rokoch 2005-2007, že „Orbánov systém“ je niečím viac; že tu nejde o hospodárstvo, aj keď o neho samozrejme tiež, ale o hodnoty – a o budúcnosť EÚ a celého kontinentu. Má to byť federácia, ako chcú liberáli, alebo konfederácia, ako hovoria- stále silnejšie a stále viditeľnejšie- sily odmietajúce integráciu v jej súčasnom vydaní (Marine Le Penová, Geert Wilders, Alexis Tsipras, „skutoční Fíni“, zoznam sa rozrastá)? Alebo má snáď byť Európa dnes, v dobe globalizácie a spojených nádob, akýmsi navrstvením tekutého piesku, zloženým zo suverénnych malých štátov? Ako však byť skutočne suverénnymi, ak – ako Maďarsko- dávame svetu sotva 0,15 percenta jeho celkového HDP?

4.Opozícia čiže rozptýlenosť a bezradnosť

Socialisti utrpeli v roku 2010 bezprecedentnú porážku. Skôr a dokonca škaredo, zmizli zo scény liberáli. „Zelení“ (a z povahy veci alternatívni) politici, ktorí predstavujú alternatívu v podobe strany „Politika môže byť iná“ (LMP) sa rozložili sami. Dnes je špeciálne medzi mládežou, o čom sa občas hlasno hovorí, najatraktívnejšou opozičnou stranou krajne nacionalistický a protofašistický Jobbik, „naháňajúci Žida a Cigáňa“. Nápad predchádzajúceho bezpartajného premiéra Gordona Bajnaia spájať mimoparlamentné hnutie s parlamentnou opozíciou (okrem Jobbiku) živorí. Príliš mnoho vodcov, príliš málo programu. Chýba charizma, čo bije do očí hlavne v porovnaní s dynamickým všadeprítomným Orbánom. Pritom by prišlo vhod vyhrať voľby v roku 2014 kvalifikovanou väčšinou, samotná zmena vlády totiž nebude stačiť. Sám Bajnai hovorí, že je treba znovu zmeniť ústavu. S kým a ako?

5.Trianon čiže legitimita moci

Toto je snáď medzi maďarskými zákopmi ten najhlbší. Po prvej svetovej vojne stratilo Maďarsko postavenie silného európskeho štátu, stalo sa štátom malým. Celé medzivojnové obdobie, v dobe admirála Miklósa Horthyho, to bola, dnes mocou idealizovaná, politika „revízie Trianonu“, čiže spochybnenie miesta a rozhodnutia, ktorým bolo Maďarsko orezané a rozdelené. Áno, priniesla efekty a návrat väčšiny stratených území, ale za strašnú cenu – spojenectva s Mussolinim a Hitlerom, čo skončilo reprízou Trianonu v Paríži po druhej svetovej vojne. Dnešná moc v Budapešti túto – nosnú a bolestivú – kartu opäť rozohráva. Zmenila názov štátu, veď predsa posolstvo je jasné: Maďarsko je tam, kde žijú Maďari, nie nutne iba tam, kde diktovali hranice cudzinci.

6. Západ čiže cudzí diktát

Premiér Orbán 15. marca pri príležitosti národného sviatku prehlásil: „Najprv nám vládli dôstojníci v dobre strihaných uniformách a teraz nám diktujú svoje podmienky byrokrati v dobre strihaných oblekoch“, načo zvolal: „Nebudeme kolóniou!“ Toto posolstvo je počúvajúcemu, vlastenecky naladenému davu – s hrdosťou a zdvihnutou hlavou pred budovou parlamentu – jasné: Maďari dvakrát podľahli diktátu cudzích mocností, teraz vravia dosť!

7. Východ čiže nesplnené nádeje

Viktor Orbán nevidí, v čom nie je sám, budúcnosť európskeho projektu a integrácie v rámci EÚ pozitívne. Musíme poctivo priznať, že o tom hovoril ešte pred krízou eurozóny a udalosťami v stredomorských krajinách. Bol euroskeptikom a aj ním zostal. Celá krížová cesta vyjednávania s MMF – ako je známe neskončila znovuprijatím úveru z medzinárodných finančných inštitúcií (pripomeňme, že jeden vo výške 25 miliárd amerických dolárov bol schválený v roku 2008), nesvedčí o ničom inom ako o veľkej nedôvere k Západu. Avšak jednoduchý obrat na východ zatiaľ tiež neprináša očakávaná efekt, napriek cestám premiéra do Číny, Ruska, Kazachstanu či Saudskej Arábie a – nie celkom jasnej – dohode s Azerbajdžanom v prípade „sekerového vraha“, ktorá okamžite zmrazila vzťahy s Arménskom. Ako zladiť spojenectvo v rámci EÚ a NATO s politikou otvorenou spochybňovaniu dôveryhodnosti a efektivity Západu?

8. Apatia čiže spoločenská reakcia

Viktor Orbán už bol premiérom v rokoch 1998-2002. Predstavil sa. Preto mu Maďari, unavení krízou a neustálou „studenou občianskou vojnou“, takú moc znova radi predali. Spočiatku reagovali nadšene, pretože zdanil cudzie banky, veľké obchodné centrá, nadnárodné korporácie. To sa páčilo. Občania, ktorí sa spoliehali na plnenie vládnych sľubov, neprotestovali ani vtedy, keď štát znárodnil súkromné dôchodkové fondy. Aspoň niektorí to prehliadli, keď sa DPH zvýšila na najvyššiu úroveň EÚ – 27%. Keď už boli takýmito najrôznejšími daňami zaťažení nielen cudzinci, keď mali zaplatiť za bežný meter vodovou alebo plynovodu, za každú operáciu s bankovou kreditnou kartou, občania svoju podporu moci čiastočne stiahli, avšak nedôverujú ani roztrieštenej opozícii. Sú dezorientovaní alebo znechutení.

Namiesto sľubovanej manny nebeskej a krásnych vyhliadok, ktoré vláda stále sľubovala, uzavrela krajina rok 2012 recesiou. To tiež viedlo k zamysleniu. Dokonca aj niektorí doterajší stúpenci Fideszu, okrem „skalného jadra“, ktoré pre seba z novej situácie ťaží, sa uzavreli, stiahli sa do súkromia, upadli do apatie. Iba mládež, čo je prirodzené, reaguje dynamickejšie. Výskumy to potvrdzujú a vysvetľujú o čo ide: dynamickí a operatívni – čo je nový úkaz – mladí Maďari opúšťajú krajinu a tí, ktorí zostali, sa začínajú radikalizovať a hlasujú za Jobbik. Preto boli masovými demonštráciami privítané zmeny v učebných osnovách, tiež centralizovaných a podriadených „vlasteneckej“ línii vlády, taktiež preberanie finančnej kontroly nad štátnym školstvom a hlavne opatrenia, aby „na istú dobu“ (nebola definovaná jej dĺžka) musela študujúca mládež v Maďarsku v krajine zostať a štúdium odpracovať.

9.Úzkosť čiže pohľad od budúcnosti

Signály sú rôzne, naviac rozporuplné. Vládna propaganda úspechu aj stály, nepredstieraný, premiérov optimizmus sa napríklad stretávajú s rozhodnou kritikou novelizácie ústavy zo strany bývalého prezidenta a bývalého predsedu Ústavného súdu – Lászlá Sólyoma, ktorý priamo hovorí o „konci systému deľby moci v štáte". A za hlboké zamyslenie všetkých stojí fakt, že do čela Národnej banky bol postavený György Matolcsy, doterajší šéf rezortu hospodárstva a jeden z najbližších dôverníkov premiéra, ktorý však nemá za sebou žiadne skúsenosti s bankovníctvom – teoretické ani praktické.

Európske inštitúcie a organizácie hovoria o privlastňovaní štátu, opozícia kričí o "republike kumpánov" a okruh stúpencov sa zmenšuje, hoci v okamihu, kedy vznikali tieto riadky, je dostatočne veľký, aby vyhral nasledujúce voľby naplánované na jar 2014. Samozrejme optimistov, aby v uliciach jeden hľadal. Dajú sa nájsť nanajvýš v mocenských salónoch a im úplne poriadeným médiám, predovšetkým v rozhlase a televízii, ktorým sa ľudovo hovorí, čo je veľavravné, „kráľovské“. Symbolom môže byť trápenie jedinej opozičnej rozhlasovej stanice Klubrádio, ktorému kabinetom úplne ovládnutá mediálna rada už niekoľkokrát odobrala koncesiu, pričom zakaždým narazila na odpor súdov.

10. Maďarsko čiže problém. Maďarsko, to nie je prípad zo skupiny PIIGS. Nie je to len hospodárstvo. Je to otázka budúcnosti nášho kontinentu, jeho hodnôt, inštitúcií a modelu vládnutia. Je to lakmusový papierik ďalšej európskej integrácie. Obrátime sa na miesto plánovanej národnej identity k reáliám Kaukazu alebo Strednej Ázie, keďže takéto asociácie ponúka maďarská opozícia, keď krajine hovorí Orbanistan? Alebo sa naplní vôľa Viktora Orbána, ako sa vyjadril tento rok v marci v prednáške na Varšavskej univerzite, aby sme sa samozrejme spájali vo Vyšehradskej skupine ale – mimo Európsku úniu? Kam mieri Maďarsko? Ako sa k tejto samostatnej ceste vyjadrí Európska únia? Viac otázok ako odpovedí, ale problém trvá. 

Autor je politológ, humanista a sinológ, profesor Európskeho centra Varšavskej univerzity, bývalý veľvyslanec v štátoch Ázie, ako diplomat pôsobil aj v Maďarsku. Je autorom viacerých kníh.

Text Bogdna Góralczyka vyšiel v júnovom čísle štvrťročníka Aspen Review Central Europe. 

Pozadie

Aspen Review Central Europe vydáva nevládna a neideologická spoločnosť Aspen Institute Prague. Hlavnou úlohou štvrťročníka je ponúknuť čitateľom (nie len) zo strednej Európy široké spektrum aktuálnych názorov a myšlienok z oblasti politiky, ekonomiky a kultúry. Každé číslo obsahuje hlavnú tému, odborné komentáre, články, recenzie a rozhovory s prominentnými osobnosťami svetového formátu. Vychádza v češtine, angličtine a polštine. Aspen Review je zadarmo zasielaný členom, partnerom a podporovateľom Aspen Institute Prague. Ak máte záujme o samostatné vydanie alebo predplatné bez ďalšej podpory pre Aspen Institute Prague, pošlite prosím svoju objednávku na adresu review@aspeninstitute.cz .
Prajeme Vám pútavé čítanie!

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA