Emigračné výzvy krajín strednej a východnej Európy

Migračné toky sa začínajú v Európe obracať. Spolu s rastom ekonomiky a pracovných príležitostí sa pomaly otáčajú smerom do krajín strednej a východnej Európy, tvrdí súkromné americké výskumné centrum Stratfor.

„Medzi rokmi 2004 až 2007 zaznamenala Česká republika nárast počtu imigrantov z Ukrajiny a Ruska. V Maďarsku nastal prílev imigrantov zo Srbska. Rumunsko zažilo nárast počtu imigrantov z Moldavska a Turecka.

Imigranti totiž tieto krajiny považujú za prístavy, prostredníctvom ktorých budú môcť vstúpiť do Európskej únie. Prílev populácie bol sprevádzaný vysokým ekonomickým rastom a nízkou mierou nezamestnanosti (pod 8 %) v každej z hostiteľských krajín. Napríklad česká ekonomika rástla medzi rokmi 2004 až 2008 v priemere o 6 % ročne.

Počas ekonomickej krízy sa emigrácia z Českej republiky medzi rokmi 2007 až 2008 viac ako zdvojnásobila, smerovala predovšetkým do Nemecka a Poľska. V Maďarsku sa emigrácia medzi rokmi 2007 až 2010 strojnásobila. Väčšina emigrantov smerovala do Nemecka a na Slovensko.

Okrem roku 2007, kedy Rumunsko vstúpilo do EÚ a na chvíľu doň prichádzalo viac ľudí ako odchádzalo, je krajina naďalej predovšetkým štátom emigrantov, ktorí odchádzajú najmä do Nemecka, Francúzska, Talianska a do Spojených štátov amerických.

Poľská anomália

V Poľsku to je naopak. Po vstupe do EÚ nastal masový exodus do ostatných členských krajín, ktoré mali silnejšiu ekonomiku. Hlavnými destináciami boli pre Poliakov Nemecko a Veľká Británia.

Avšak ekonomická kríza tento trend otočila, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, zamestnanosť v západných krajinách Európy začala klesať. Po druhé – a to je to najpodstatnejšie – poľskej ekonomike sa počas krízových rokov darí lepšie ako väčšine ostatných európskych krajín.

Poľská ekonomika zažila medzi rokmi 2004 až 2011 solídny rast (viac ako 4 % ročne, s výnimkou roku 2009, keď rástla o 1,9 %) a nezamestnanosť sa znížila z 19% v roku 2003 na 9,7 % v roku 2011.

Existuje viacero faktorov, ktoré prispievajú k výsledkom poľského hospodárstva. Poľsko ťaží z toho, že susedí s Nemeckom, najväčšou európskou ekonomikou. Smeruje doň až štvrtina poľského exportu a zdieľajú 116 kilometrov dlhú hranicu na rieke Odra. Investície je tak možné jednoducho alokovať na oboch brehoch rieky.

Navyše, Poľsko nie je členom eurozóny. Nestabilný kurz poľskej meny zloty podporil konkurencieschopnosť poľských produktov na svetovom trhu.

Dobré výsledky poľskej ekonomiky viedli k relatívne nízkemu odlivu obyvateľstva po vypuknutí krízy a k miernemu nárastu imigrácie. Najviac ľudí prichádza z okolitých štátov, predovšetkým z Ukrajiny, Bieloruska a Nemecka. Poľsko v dnešných dňoch ešte stále opúšťa viac ľudí ako doň prichádza, no tento rozdiel sa rýchlo zmenšuje.

Profil stredoeurópskych a východoeurópskych emigrantov

Emigranti zo strednej a východnej Európy sú väčšinou mladí muži vo veku 18 až 35 rokov. Mnohí z tých, ktorí cestujú do krajín ako Nemecko alebo Veľká Británia, sú ochotní „poľaviť“ vo svojich nárokoch a robiť aj práce, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikácii. Napríklad vo Veľkej Británii zarábajú pracovníci zo strednej a východnej Európy len 12,5 % toho čo ich britskí kolegovia.

Existuje viacero príčin. Po prvé, mnohí neovládajú v dostatočnej miere domáci jazyk. To im bráni v plnom uplatnení ich kvalifikácie. Po druhé, títo pracovníci sú ochotní prijať nízko-kvalifikovanú prácu s nižším platom, pretože dúfajú, že sa k lepšej práci dostanú neskôr v budúcnosti. Po tretie, vyšším platom pre imigrantov často bráni aj diskriminácia.

Niektorým imigrantom sa podarí postúpiť na lepšie platené pracovné miesto, a to najmä tým, ktorí sa rozhodnú zostať v danej krajine niekoľko rokov. Avšak noví imigranti sú nadmerne zastúpení v nízko-kvalifikovaných pracovných pozíciách s obmedzenými možnosťami na kariérny postup, čo do veľkej miery obmedzuje ich vertikálnu mobilitu.

A nakoniec, migrácia z krajín strednej a východnej Európy je nestabilná. Migračné toky sú do veľkej miery závislé od ekonomickej situácie v cieľovej krajine. Navyše, migrácia z týchto krajín je často cyklická: je veľmi bežné u imigrantov zo strednej a východnej Európy, že svoje krajiny opúšťajú a zase sa vracajú, čo je opäť prekážkou pre ich kariérny postup.

Demografické vplyvy migračných tokov

Očakáva sa, že po roku 2020 začne počet obyvateľov Českej republiky, Poľska, Maďarska a Rumunska klesať. V niektorých prípadoch ešte skôr. V absolútnych číslach by k najväčšiemu úbytku obyvateľstva malo počas nasledujúcich piatich desaťročí dôjsť práve v Poľsku. Z 38 miliónov obyvateľov v roku 2010 by mala populácia Poľska klesnúť na 32 miliónov v roku 2060.

Situácia je podobná aj v Rumunsku, kde sa počet obyvateľov podľa očakávaní zníži z 21,4 milióna v roku 2010 na 17,3 milióna v roku 2060. Aj v prípade Českej republiky a Maďarska sa očakáva úbytok obyvateľstva, no nie až taký dramatický.

Vývoj populácie v západnej Európe bude rôznorodý. Zatiaľ čo krajiny v strede Európy, ako Nemecko, Holandsko a Taliansko, by si mali udržať dnešný počet obyvateľov, zvyšovať by sa mal v prípade Francúzska, Belgicka a Dánska. Všeobecne sa očakáva, že celková populácia Európy bude do roku 2060 mierne rásť.

Všetky európske národy, najmä krajiny strednej a východnej Európy zápasia so starnutím obyvateľstva. Podľa údajov Eurostatu bude v roku 2060 viac ako 30 % všetkých Čechov, Poliakov, Rumunov a Maďarov starších ako 65 rokov. Celoeurópsky priemer by v danom období mal byť na úrovni 29 %. Najvážnejšia situácia je v Poľsku, kde sa toto číslo pohybuje na úrovni vyššej ako 34 %.

Podľa údajov Inštitútu pre migračnú politiku bude pokles obyvateľstva u národov strednej a východnej Európy v priemere väčší ako v západnej Európe. Vysvetliť to môžu dva faktory: emigrácia je v krajinách strednej a východnej Európy vyššia a priemerná dĺžka života relatívne kratšia.

Do istej miery môže zmenšovanie pracovnej sily vyvážiť vyššia produktivita práce vysoko kvalifikovaných pracovníkov, avšak iba v prípade, že bude vzdelávací systém produkovať správny typ pracovníkov, ako napríklad technikov a inžinierov, a ak sa týmto krajinám podarí prilákať vysokokvalifikovanú pracovnú silu.

Pokles európskej populácie, čiže pokles práceschopného obyvateľstva, bude viesť k boju o vysokokvalifikovaných pracovníkov medzi krajinami strednej a východnej Európy a krajinami západnej Európy.

Stredná a východná Európa už tradične poskytuje západnej Európe kvalifikovanú a nízkokvalifikovanú pracovnú silu, a to sa tak rýchlo nezmení. Avšak, rast poľskej ekonomiky a úpadok tradičných emigračných destinácii, ako Španielsko alebo Írsko, naznačuje, že by sa tento trend mohol v nasledujúcich desaťročiach zvrátiť.

Zatiaľ v krajinách strednej a východnej Európy neprijali politiky zamerané na prilákanie zahraničných pracovníkov. Najčastejšie sa tieto krajiny spoliehajú na svoje diaspóry a udeľujú cudzincom s pokrvným putom k domácemu obyvateľstvo rôzne práva. V iných prípadoch prijímajú krajiny neselektívnu legislatívu ohľadom ilegálnych imigrantov. To je napríklad prípad Poľska z decembra 2011.

Tak či onak, počas najbližších dvoch desaťročí budú tieto krajiny nútené prilákať špecifické segmenty pracovného trhu a z toho dôvodu budú musieť vyvinúť jedinečné riešenia, ktoré budú zodpovedať ich potrebám.

Čo sa týka vzdelávania, infraštruktúry a platov sú krajiny strednej a východnej Európy ešte stále pozadu oproti západoeurópskym krajinám, avšak rýchlo ich dobiehajú. Navyše, ekonomiky krajín strednej a východnej Európy rastú rýchlejšie. Je preto dosť možné, že sa boj o pracovníkov, či už domácich alebo zahraničných, v budúcnosti zintenzívni."

Pozadie

Stratfor je globálne výskumné centrum so sídlom v Austine, štát Texas, USA. Má svetovú sieť spravodajských zdrojov a vypracováva geopolitické analýzy a komentáre.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA