EÚ a slovenské voľby do NR SR 2016: Rozšírenie bojového poľa?

EurActiv.sk predstavuje porovnávajúcu analýzu programov a postojov slovenských politických strán pred parlamentnými voľbami 2016.

shutterstock_375762874
shutterstock

Prerastanie európskej politiky do slovenskej reality je po takmer 12 rokoch členstva v EÚ nespochybniteľné. Aktuálna ekonomická a najnovšie aj geopolitická a bezpečnostná situácia tento proces ešte zvýrazňujú. Formovať slovenskú realitu aj cez „Brusel“ by malo byť ambíciou každej politickej strany, ktorá ašpiruje na účasť vo vláde. Predvolebné programové dokumenty strán by v teórii mali formu týchto ambícií voličom aspoň naznačiť.

EurActiv.sk sa po piatykrát podujal detailne pozrieť na to, ako relevantné slovenské politické strany v predvolebnom období na strategickej úrovni rozmýšľajú o EÚ, jej presahoch na Slovensko a slovenskom príspevku k súčasným európskym výzvam.

Prostredníctvom utečeneckej krízy sa európska politika definitívne stala „rozšírením bojového poľa“ pre slovenský politický zápas. S nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou polemizujú podaktorí slovenskí politici skoro tak často ako s domácimi oponentami.

EÚ ako súčasť riešenia

Ak sa pozrieme na to, ako politické strany pracujú s EÚ v programoch, vidíme, že u všetkých politických strán prevláda silné chápanie EÚ ako súčasti riešení problémov, ktorým čelí Slovensko alebo únia ako taká. Toto platí pre strany Most-Híd, OĽaNO-NOVA, KDH aj Sieť. Je to pravdou, do menšej miery aj pre SaS a SNS, ktoré častejšie ako vyššie menované strany vnímajú v programe EÚ ako potenciálnu hrozbu resp. vnímajú negatívne vplyvy jej pôsobenia/rozhodnutí na Slovensko.

Žiadna strana nedeklaruje podporu zásadnejšiemu prehlbovaniu integrácie v žiadnej oblasti. Prevláda pocit, že únia potrebuje vnútornú konsolidáciu pod tlakom kríz.

Samozrejmosťou sa pre slovenské politické strany stáva formovanie konkrétnych pozícií k jednotlivým politikám, čo dáva jasnejší obraz o zamýšľanom pôsobení. Časté odkazy na EÚ ako na referenčný rámec (porovnanie situácie v EÚ so stavom na Slovensku) sa objavuje v tých programoch, ktoré veľký priestor v programe venovali analýze východiskového stavu situácie na Slovensku v mnohých oblastiach.

Výzvy

Ak sa pozrieme na najväčšie výzvy, ktorým únia čelí, sú v programoch pokryté rôzne. Migrácii sa venujú všetky s výnimkou Mostu-Híd a #Siete. Málokto v programe myslel na Brexit (Sieť, Most-Híd, OĽaNO-NOVA), čo sa dá pochopiť, keďže po sformovaní novej vlády už nebude veľa spôsobom ako túto vec ovplyvniť.

Podobne zmienka o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve sa objavuje sporadicky, iba u SNS a to odmietavo a v programe OĽaNO-NOVA ambivalentne. Z vyjadreni zástupcov strán sa ale zdá, že sa začína objavovať opatrný postup (podmieňovanie podpory výhodnosťou zmluvy pre EÚ, resp. špecifické skupiny). Maximálne do úzadia sa dostali témy súvisiace s eurozónou (Gréckom) nad rámec hlásenia sa ku konsolidácii. Vymedzujúco sa k tomu viac vyjadruje SaS, tiež však nie v takom rozsahu ako v roku 2012.

Rozhovory poskytli ďalší náhľad do rozmýšľania strán o EÚ. Väčšina opozičných strán s výnimkou mimoparlamentnej SNS sa vyhraňuje voči pozíciám vlády pri formovaní európskej odpovede na utečeneckú krízu. Vyhranenie má rôznu podobu. Explicitne odsudzuje žalobu na kvóty Sieť a KDH, nesúhlas je citeľný aj u ostatných, opäť s výnimkou SNS. Žiadna strana ale nedeklaruje, že okamžite pristúpi k napĺňaniu kvót, ale minimálne KDH deklaruje ochotu prijímanie azylantov zvýšiť (pri rešpekte obáv, kultúrneho prostredia atď). OĽaNO-NOVA sa vyjadruje nejednoznačne, hlási sa európskemu riešeniu na báze solidarity, vníma aj obavy.

Pozíciu voči prerozdeľovaniu utečencov považuje Smer-SD za náležitý prejav asertivity v EÚ. Všetky strany (okrem SNS) vnímajú negatívne dôsledky pre postavenie Slovenska v rámci EÚ plynúce z rétoriky a konania vlády v tejto téme. Pokiaľ ide o slovenské pôsobenie v EÚ vo všeobecnosti, väčšina strán sa zamýšľa aj nad nastavením vnútorných procesov tvorby stanovísk k politikám/aktom EÚ na Slovensku (Sieť, OĽaNO, Most-Híd, SaS, SNS) – buď v širšom kontexte zmien v štátnej správe alebo opatrení na úrovni NR SR.

Slovenské predsedníctvo reflektuje väčšina strán ako šancu, skôr v širšom zmysle, než, že by dúfali v presadenie konkrétnych vecí. Tu je opäť výnimkou SaS, ktorá pridanú hodnotu predsedníctva nevidí a SNS, ktorá má na jednej strane formuluje nesplniteľné ambície, na druhej strane si je vedomá, že migračná kríza bude pre predsedníctvo problematická.

Vnímanie hrozby dezintegrácie (vystúpenia niektorých krajín z EÚ, eurozóny, zánik Schengenu atd.) je medzi slovenskými politickými stranami pomerne silné. Výnimkou je SNS a SaS, ktorá si to nespája s nevyhnutne negatívnymi javmi. Samotný Brexit si neželá žiadna strana, všetci považujú zotrvanie Británie za mimoriadne dôležité pre pozíciu EÚ ako celku. Jediná Sieť formuluje požiadavku, aby v rámci uspokojenia Veľkej Británie nedošlo k narušeniu princípu voľného pohybu osôb v EÚ. SaS by považovala za zaujímavé sledovať ako sa Británii darí mimo EÚ, SNS považuje dohodu s Britániou za príklad, že sa v EÚ vychádza v ústrety len veľkým krajinám.

Medzi všetkými politickými stranami prevláda silná podpora pre V4 ako platformu pre znásobenie vplyvu Slovenska v EÚ a koordináciu pozícií. Len respondentka KDH prejavila značne kritický postoj voči vystupovaniu V4 na európskej úrovni v poslednom období. Hoci v niektorých prípadoch respondenti vyslovili rozpaky nad politickým vývojom v Maďarsku a najmä v Poľsku, nikoho z nich to neprivádza k záveru, že by mechanizmus „vlády zákona“, ktorá Európska komisia spustila voči Poľsku bol zmysluplný.

 

Celú analýzu nájdete tu:

EÚ vo voľbách 2016: Rozšírenie bojového poľa?

 

Poznámky k metodike

Ako relevantné sme pre účely tejto analýzy vybrali tie politické subjekty, ktorých priemer preferencií nameraných v šiestich rôznych prieskumoch (piatich rôznych agentúr) v novembri a decembri 2015 presiahol hranicu zvoliteľnosti – 5 %: Smer-SD, #Sieť, KDH, Most-Híd, SNS, OĽaNO-NOVA, SaS. Menšiu pozornosť venujeme aj stranám SMK a SDKÚ-DS, ktoré dosiahli priemer medzi 3 a 5 %.

Analýza pracuje s dvoma hlavnými a jedným doplnkovým druhom dát. Prvým sú programové dokumenty deviatich slovenských politických slovenských strán pripravené špeciálne pre voľby 2016.

Druhou množinou informácií sú pološtrukturované rozhovory s predstaviteľmi siedmych politických strán, ktorých strany poverili komunikovať európske záležitosti pre účely tejto analýzy. Krátené a editované verzie týchto rozhovorov sme postupne publikovali na EurActiv.sk:

Tretím zdrojom dát sú podobné analýzy EurActiv.sk z minulosti, predovšetkým z roku 2012.

Pozadie

Partnermi vzniku analýzy sú Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR, Zastúpenie Európskej komisie v SR a FIPRA Slovakia.

REKLAMA

REKLAMA