Európa 2020: Lepšie – ale stále nie je dosť dobré

Európska komisia začiatkom marca zverejnila oznámenie o svojej novej stratégii Európa 2020, ktoré predstavuje ďalšie konkrétne návrhy, nadväzujúce na Lisabonskú stratégiu. Európa 2020 sa zameriava na inteligentný, udržateľný rast na vysokej úrovni pre každú z týchto dimenzií,'' píše Fabian Zuleeg, hlavný ekonóm European Policy Centre (EPC) vo svojom marcovom komentári.

"Komisia navrhuje doplniť ciele v oblasti vzdelávania, znižovania chudoby a klimatických zmien na tie, ktoré už fungovali v rámci Lisabonskej agendy: výdavky na vzdelávanie a výskum (s cieľom bez zmeny na úrovni 3% HDP) a mieru zamestnanosti (s vyšším cieľom 75% ). Dodávka sa opiera o štruktúru dvoch pilierov: Komisia navrhuje sedem hlavných iniciatív, ktoré sú určené na to, aby stáli v čele úsilia o inteligentnú, zelenú a otvorenú ekonomiku. Toto zameranie na tematickú iniciatívu "vlajkových lodí", ktoré kombinujú opatrenia na úrovni EÚ a úrovni členských štátov, je spojené s posilneným procesom Lisabonskej agendy pre monitorovanie a výber vzorového konkurenta.

Pokrok …

Súčasné návrhy zaznamenali v porovnaní s konzultačnými dokumentmi z konca minulého roka zlepšenie, pretože niektoré zjavné nedostatky, akou bola napríklad prakticky neexistujúca politika súdržnosti, boli opravené. Návrhy sa stali konkrétnejšie a teraz sa jasne vzťahujú na všetky tri aspekty trvalo udržateľného rozvoja – ekonomické, sociálne a environmentálne. Začlenenie vzdelávania je odvážnym, ale vítaným krokom. Agenda, ktorá sa zameriava na zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ (rovnako ako zaradenia) musí obsahovať vzdelávací rozmer. Avšak, vybraný cieľ na vzdelávanie – osoby s nedokončeným vzdelaním a absolventi – nie je ideálny, pretože je ťažké zistiť, ako môžu byť efektívne ovplyvnení na úrovni EÚ.

Sedem najvýznamnejších iniciatív je tiež dôležitým doplnením. Oveľa lepšie integrujú konkrétne opatrenia na úrovni EÚ a zaisťujú jasný program. Avšak stále je tu priestor pre zlepšenie: Zatiaľ čo niektoré z týchto kľúčových iniciatív "vlajkových lodí" obsahujú jasné označenie akcie, ktorú je potrebné uskutočniť na úrovni EÚ – napríklad vytvorenie Digitálneho jednotného trhu – ostatné majú vyšší zámer, napríklad Európska platforma proti chudobe. Je veľmi dôležité, aby hlavné nástoje (vrátane časových plánov a konkrétnych legislatívnych opatrení) boli naviazané na každú iniciatívu. Tým sa určí, ako úspešné sú tieto "vlajkové lode" pri vytváraní vysokých cieľov.

Vyberanie správnych cieľov

Návrhy nie sú dokonalé. V niektorých oblastiach chýba logické odôvodnenie. Nie je jasné, ako boli ciele – indikátory a úrovne – stanovené. Stratégia by mala jasne vysvetliť stanovené dôvody pre výber konkrétnych úrovni: ako bude napríklad 3% HDP výdavkov na vzdelávanie a výskum vplývať na rast a konkurencieschopnosť Európy? V ideálnom prípade mohli byť cieľové limity EÚ konštruované ako súčet dvoch cieľov krajín v rámci návrhu, aby mala každá krajina priestor na rozvoj svojich vlastných cieľových hodnôt – o cieľoch krajiny sa ale rozhodne až po tom, čo boli vybraté celkové ciele.

Aby bola stratégia dôveryhodnejšia a uskutočniteľná, súvislosti medzi politikami a cieľmi by mali byť jasnejšie. To by vysvetlilo, aké konkrétne oblasti prispejú k dosiahnutiu cieľovej úrovne. A rovnako by sa tak zabezpečilo meranie, ktoré má byť použité na zistenie úspechu či neúspechu politiky, nezávisle na iných vplyvoch.

Chýbajúce prepojenie
Návrhy takisto neobsahujú všetky oblasti politiky, ktoré sú dôležité pre trvalo udržateľný rast. Štrukturálne reformy verejného sektora, a to najmä verejných služieb, by mali hrať významnejšiu úlohu. Vplyv krízy verejných financií spolu s demografickým trendom sú v tejto reforme rozhodujúcim faktorom úspechu pre hospodársky a sociálny model Európy a dlhodobú udržateľnosť.

Ďalšou veľmi dôležitou otázkou, ktorá chýba medzi najvyššími cieľmi, je udržateľnosť verejných financií. Pakt stability a rastu sa zámerne drží oddelený od Európy 2020. Toto opomenutie znamená, že stratégia sa nezaoberá ekonomickou reformou komplexne a je tiež závislá na ďalších úspechoch (prípadne neúspechoch). Nielenže bude stavu verejných financií do značnej miery určovať manévrovací priestor ďalších cieľov, ale integrácia oboch oblastí politiky by mala tiež možnosť viazať Európu 2020 do širšieho hospodárskeho riadenia EÚ mechanizmov. Niektoré členské štáty – napríklad Nemecko – nie sú ochotné ísť týmto smerom a v tomto prípade musela Komisia postupovať odvážnejšie, aj keď to neuspokojuje všetky členské štáty.

Ašpirácia alebo akcia?

Zatiaľ čo stále existujú nezodpovedané otázky o obsahu stratégie, skutočnou otázkou je, či EÚ má nástroje na ich dosiahnutie. Pri pohľade na ciele su poskytované nástroje väčšinou na úrovni členských štátov, takže sa uvidí, do akej miery členské štáty budú na akciách pracovať usilovane. Okrem iniciatív "vlajkovách lodí", ktoré obsahujú vítané zamerania na opatrenia na úrovni EÚ, navrhnutý vládny mechanizmus je ešte stále prevažne ‘jemný’, opierajúci sa o porovnávania, sledovania a odporúčania. Áno, vláda môže byť napomenutá, ak nebude nasledovať správne akcie. Ale je tu skutočne vôľa členských štátov k tomu, aby tak konali dôsledne a s platnosťou pre všetky členské štáty rovnako?

Dohodnúť sa na vízii Európy 2020 je aj tak dosť ťažké – ale bez silnejších mechanizmov riadenia ostane skutočne len víziou. Komisia by mala ísť ešte ďalej, začleniť štrukturálne reformy do európskych hospodárskych mechanizmov riadenia a správy, ako aj navrhovanie nových a inovatívnych vykonávacích mechanizmov, vrátane napríklad externého ohodnotenie výkonu členského štátu a európskych inštitúcii. Faktom je, že si nikto nevie predstaviť novú zmluvu v tejto fáze, ktorá by presunula ešte viac kompetencií na inštitúcie EÚ – lepšie by bolo konať v rámci už existujúceho právneho rámca.

Konečné zúčtovanie

Zásadnou otázkou je, či navrhovaná stratégia Európa 2020 postačuje na dosiahnutie vyššieho tempa rastu v Európe. Rastový potenciál Európy bol totiž ťažko zasianutý a musí byť pozmenený. Bez vyššieho rastu bude takmer nemožné riešiť krízu na trhu práce a v oblasti verejných financií, preto sa Európa snaží zabezpečiť životaschopnosť svojho ekonomického a sociálneho modelu.

Návrhy Komisie sú iba začiatkom – musíme ísť ďalej. Komisia by mala byť ambicióznejšia a nesmie sa vyhýbať otvorenej diskusii s členskými štátmi – avšak rozhodnutie, či sú ochotné odovzdať EÚ nástroje, potrebné na plnenie spoločných európskych ašpirácií, nakoniec ostane až na členských štátoch.

Využije stratégia Európa 2020 na jarnom zasadnutí Európskej rady príležitosť k svojmu posilneniu, alebo, čo je zrejme pravdepodobnejšie, ju nechá odplaviť? Kým sa v júni dohodnú posledné detaily stratégie, stále sa môže veľa urobiť. Ale ak sa nám nepodarí vytvoriť náročnejšie a odvážnejšie strategické rozhodnutia v tejto fáze, stratégia Európa 2020 pravdepodobne neprejde.

Kľúčové body:
Silné stránky

  • Návrhy sú konkrétnejšie a zahŕňajú vykonávacích mechanizmy;

  • Sedem iniciatív "vlajkových lodí" by malo riadiť činnosť na úrovni EÚ;

  • Vzdelanie (a sociálne a environmentálne ciele) zahrnuté do pôsobnosti akcie.

Slabé stránky

  • Nejasný zdôvodnenie cieľov;

  • Prílišná závislosť na členských štátoch a politickej vôli;

  • Výzvy verejných financií a reforiem verejnej správy nie sú integrované;

  • Slabé vykonávacie mechanizmy.

Európy 2020 musá byť ambicióznejšia a odvážnejšia, aby dosiahla budúci trvalo udržateľný rast."

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA