Európa, nezamestnanosť a nestabilita

Krajiny s relatívne nízkymi mzdami mali mať konkurečnú výhodu voči nemeckému exportu. Avšak ako píše George Friedman, mnohé z nich majú negatívnu obchodnú bilanciu.

"Globálna finančná kríza z roku 2008 sa postupne zmenila na globálnu krízu nezamestnanosti a tá pomerne rýchlo bude viesť k politickej kríze.

Jej ohniskom je Európa. V Taliansku nedávno prebehli voľby a strana, ktorá získala najviac hlasov – asi štvrtinu z celkového počtu – bola nová skupina Hnutie piatich hviezd pod vedením profesionálneho komika. Pri tomto hnutí sú zaujímavé dve veci.

Jedným z jeho hlavných pilierov je výzva k čiastočnému defaultu talianskeho dlhu ako menšieho zla. Okrem toho Taliansko s nezamestnanosťou na úrovni 11,2 %, zďaleka na tom z tohto hľadiska nie je v EÚ najhoršie. Napriek tomu krajina vychováva radikálne strany protestujúce proti súčasným úsporným politikám.

Jadrom diskusie v Európe bolo ako vyriešiť krízu štátnych dlhov a s tým spojené nebezpečenstvo pre európske banky. Otázkou bolo, kto by niesol záťaž za stabilizáciu systému.

Nakoniec, najmä medzi európskymi elitami, vyhral ten argument, že Európa potrebuje úsporné opatrenia a vládne výdavky musia byť dramaticky obmedzené, aby sa suverénny dlh, napriek možnej neštrukturalizácii, nedostal do defaultu.

Jedným z dôsledkov úsporných opatrení je recesia. Ekonomiky mnohých európskych krajín, najmä tých v eurozóne, zaznamenávajú prepad, pretože škrty znamenajú menej dostupných prostriedkov na nákup tovarov a služieb. Ak je primárnym cieľom stabilizovať finančný systém, dáva to zmysel.

Ale či finančná stabilita môže ostať primárnym cieľom závisí od konsenzu zhŕňajúceho širokú spoločnosť. Keď sa objaví nezamestnanosť, nastáva posun v konsenze a tiež v zameraní. Z môjho pohľadu boli talianske voľby prvým, ale očakávaným, otrasom.

Ak sa pozriete na mapu, južnú časť Európy nezamestnanosť zasiahla s osobitným dôrazom, menej východnú Európu a Nemecko, Rakúsko, HolandskoLuxembursko prežili relatívne bez ujmy.

Ako dlho to tak vydrží vzhľadom na nemeckú recesiu, je už iná vec. Tento kontrast nám však veľa hovorí o vznikajúcej geopolitike regiónu.

Nemecko, štvrtá svetová ekonomika, je ťažiskom Európy. Nemecko vníma zónu voľného obchodu EÚ ako nevyhnutnosť pre svoje prežitie. Bez voľného prístupu na tieto trhy, by jeho export dramaticky klesol a nezamestnanosť zasa stúpala.

Euro je nástrojom, ktorý Nemecko so svojím rozsiahlym vplyvom používa na spravovanie svojich obchodných vzťahov a toto riadenie stavia ostatných členov eurozóny do nevýhody. Krajiny s relatívne nízkymi mzdami by mali mať konkurenčnú výhodu voči nemeckému exportu. Avšak mnohé majú zápornú obchodnú bilanciu.

Preto, keď udrela finančná kríza, ich schopnosť reagovať bola neefektívna a viedla k dlhovým krízam, čo ešte zhoršuje ich pozíciu prostredníctvom úsporných opatrení, najmä keďže ich členstvo v eurozóne im neumožňuje uplatňovať vlastnú menovú politiku.

To neznamená, že neboli rozmarné vo svojich sociálnych výdavkoch, ale príčina ich zlyhania je oveľa zložitejšia. Zakorenená je vo vzácnom prípade zóny voľného obchodu vybudovaného okolo obrovskej ekonomiky závislej od exportu.

Myšlienka, že režim úspor s nemeckým mandátom dokáže politicky prežiť sa dá len ťažko predstaviť. Úspech Hnutia piatich hviezd v Taliansku, kde je „len“ 11,7-percentná nezamestnanosť, predstavuje nevyhnutnú reakciu na krízu.

Až donedávna bol default základnou obavou Európanov, minimálne finančných, politických a novinárskych elít. Prešli dlhú cestu pri riešení bankového problému. Urobili to však tým, že vytvorili masívnu sociálnu krízu. Táto sociálna kríza zasa tvorí politickú protireakciu, ktorá zabráni, aby bola nemecká stratégia vykonaná.

V južnej Európe, kde sa sociálna kríza usádza dlhší čas a tiež vo východnej Európe, nie je jasné, aký benefit splatenie dlhov prináša. Možno ich odstrihnú z kapitálových trhov, ale náklady na to, aby sa na nich udržali sú rozložené tak nerovnomerne, že politická základňa v prospech úsporných opatrení postupne mizne.

To umocňuje rastúce nepriateľstvo voči Nemecku. Fakt, že sme svedkami rastúcej diferenciácie medzi nemeckým blokom a zvyškom Európy je najvýznamnejším vývojom od začiatku krízy.

Rastúce napätie medzi Francúzkom a Nemeckom je tiež obzvlásť dôležité. Nemecko chce, aby Európska centrálna banka pokračovala v politikách zameraných na kontrolu inflácie. Francúzsko s takmer 11-percentnou nezamestnanosťou chce, aby Európska centrálna banka stimulovala európsku ekonomiku, aby sa znížila nezamestnanosť.

Toto je diskusia o tom, kto ovláda Európsku centrálnu banku, aké sú priority Európy a ako Európa môže existovať s takými obrovskými rozdielmi v nezamestnanosti.

Fašizmus v Európe vzišiel v dôsledku masívnych hospodárskych neúspechov, keď finančné elity nedokázali rozoznať politické dôsledky nezamestnanosti.

Miesto toho sa smiali zo strán vedených mužmi, tulákmi, ktorí na uliciach predávali pohľadnice a sľubovali hospodárske zázraky v prípade, že budú odstránení tí, čo boli zodpovední za utrpenie krajiny.

Nesmiali sa však muži a ženy, vytrhnutí z pohodlného života malej buržoázie, ale na túto nádej reagovali dychtivo. Výsledkom boli vlády, ktoré svoje ekonomiky uzavreli pred svetom a riadili ich výkonnosť cez nariadenia a manipuláciu.

Toto sa stalo po prvej svetovej vojne. Po druhej svetovej vojne sa tak nestalo, lebo Európa bola obsadená. Ale keď sa pozrieme na dnešné miery nezamestnanosti, rozdiely medzi regiónmi, na fakt, že nie je žiadny prísľub zlepšenia a že stredná trieda prichádza o veľa, môžeme vidieť vznikajúce vzory.

História sa však neopakuje tak úhľadne. Fašizmus v zmysle dvadsiatych a tridsiatych rokoch je mŕtvy. Ale vznik politických strán hovoriacich za nezamestnaných a nových chudobných je niečo, čo nemožno prehliadnuť.

Či už je to hnutie Zlatý úsvit v Grécku alebo katalánske hnutia za nezávislosť, rast strán, ktoré chcu redefinovať systém, ktorý je taký naklonený proti strednej triede je neodvratný. Taliansko bolo jednoducho opäť prvé, ktoré si to vyskúšalo."

Pozadie

George Friedman je zakladateľom spoločnosti Stratfor (globálnej súkromnej spravodajskej konzultačnej agentúry).

REKLAMA

REKLAMA