Európa: Ríša prázdnoty

Predseda Komisie José Manuel Barroso sa nedávno vyjadril: „Niekedy rád prirovnávam EÚ k organizačnému vytváraniu impéria.“ Aj napriek tomu, že EÚ nie je vystavená „imperialistických pokušeniam,“ Barrosov výrok vypovedá o veľkej miere napätia, ktoré tlačí európsky integračný projekt k revízii vlastnej organizačnej štruktúry, povahy a celkovej stratégie. Tvrdí to Jean-Thomas Lesueur z Inštitútu Thomasa Morea.

Autor podrobuje detailnejšiemu skúmaniu niektoré organizačné „vetvy“ a poukazuje na fakt, že súčasná štruktúra Spoločenstva nedovoľuje vytvoriť dostatočné kapacity na riešenie všetkých dôležitých politických, geopolitických a geoekonomických otázok.

Politická kríza v Belgicku, úpadok kvality francúzsko-nemeckých vzťahov a napätie medzi EÚ a Ruskom – to všetko podsúva do popredia niekoľko otázok:

Nastal už čas, aby sa EÚ a jej členské krajiny začali zaoberať existenčnými otázkami?

Potrebuje EÚ-27 ešte aj dnes základ v podobe francúzsko-nemeckého integračného motora?

Vstupujeme do éry vzájomne si konkurujúcich projektov: východoeurópsky pohľad verzus euro-stredozemný sen?

Autor dodáva, že vzťah EÚ-Afrika je taktiež možné charakterizovať ako taký, ktorému chýbajú nielen hodnoty, ale aj konkrétne projektové vízie. Ako argument predkladá tvrdenie, že prípravy nadchádzajúceho summitu oboch blokov, ktorý sa uskutoční 8.-9. decembra 2007 v Lisabone, prebiehajú bez akéhokoľvek zanietenia a presvedčenia.

Aj napriek skutočnosti, že mnoho Európanov už netrpezlivo očakáva skončenie funkčného obdobia súčasného amerického prezidenta G. W. Busha, neuvedomujú si, že jeho odchod neprinesie žiadny zázrak v podobe náhleho objavenia sa spoločných európsko-amerických riešení otázok bezpečnosti, globálneho terorizmu a zdieľania hodnôt Západnej civilizácie.

Postoj Európskej komisie a jej predsedu možno ďalej rozvinúť: „Áno, impérium. Pretože máme rozmer impéria. Ale je tu obrovský rozdiel. Impériá boli zvyčajne vytvárané silou, impozantne centralistickým diktátom, vôľou nad inými. Čo máme my, to je prvé neimperialistické impérium.“

Podľa analýzy toto vyjadrenie ukazuje, že súčasná Európa je druhom „Európy zavlažovanej vodami reflexie nad obrazom svojej prázdnoty.“ Autor svoju prácu uzatvára myšlienkou, že EÚ sa sama odsudzuje a zotrváva viac v pozícii „pozorovateľa ako aktéra vo svete.“


Kompletný text analýzy vo francúzskom jazyku si môžete prečítať na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA