Európa stále potrebuje Schumana

„História nás naučila, že EÚ sa posúva vpred cez krízy a my môžeme len dúfať, že história sa bude opakovať“, píše Stanley Crossick, zakladajúci riaditeľ European Policy Centre v májovom poste na Blogactiv.

„Schumanov plán z 9. mája znamenal 60 rokov mieru, stability a prosperity.

Smrť jedného človeka v Sarajeve v roku 1914 viedla k smrti miliónov ľudí v Európe, tiscíe mŕtvych v Sarajeve v 90. rokov však ani na chvíľu neovplyvnili stabilitu západnej Európy.

Za posledných 60 rokov sa veľa zmenilo v Európe ale aj vo svete. EÚ sa musí adaptovať na meniace sa okolnosti. V princípe je však Európa „otcov zakladateľov“ platná stále – dobrovoľné spájanie suverenity, identifikácia spoločných záujmov a riešenia spoločných problémov.

-Európa sa nestvorí naraz, alebo podľa jediného plánu. Bude postavená prostredníctvom konkrétnych úspechov, ktoré najprv vytvoria skutočnú solidaritu. Zbližovanie národov Európy si vyžaduje odstránenie odvekého súperenia Francúzska a Nemecka. Akýkoľvek čin, ktorý sa rozhodneme vykonať, sa musí predovšetkým týkať týchto dvoch krajín- (Schumanova deklarácia, 1950).

Pravdou je, že po 60. rokoch sa Európska únia už neintegruje smerom, ktorým by potrebovala. Francúzsko-nemecký vzťah už nie je taký blízky ako kedysi bol. Solidarita chýba. Euro je ohrozené bez ekonomickej a väčšej politickej únie. Stále nemáme SZBP.

Je veľa nesprávneho v tom, ako je EÚ organizovaná a riadená, väčšina viny ale leží na lídroch členských štátov, ktorí svoje neúspechy zvaľujú na Brusel a ktorých egá sú často prekážkou efektívnej spolupráce. Môj kolega Max Kophstamm, posledný žijúci otec zakladateľ hovorí: EÚ je rozdelená na dve skupiny krajín, tie ktoré vedia, že sú malé a tie, ktoré nevedia.

Nemali by sme byť prekvapení, že Brusel nie je v členských štátoch populárny. Nakoniec, to čo sa deje v Bruseli je do veľkej miery dôsledkom činnosti lídrov členských štátov, ktorým vo vlastných krajinách chýba podpora či dôveryhodnosť.

Mrháme benefitmi Lisabonskej zmluvy národným egoizmom, žabo-myšími vojnami a slabým vedením Komisie. Parlament obhajuje pozíciu Komisie oveľa silnejšie ako obhajuje tú vlastnú.

História nás naučila, že EÚ sa posúva vpred cez krízy a my môžeme len dúfať, že história sa bude opakovať.“

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA