Eurozóna: Aké potrebuje inštitúcie?

Barroso a Van Rompuy už zoširoka načrtli zmeny v inštitucionálnej architektúre eurozóny, ktorá by bola monetárne životaschopná a vylepšená kombinovaním efektívnosti a legitimity.

Barrosova správa o stave Únie a pracovné dokumenty predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya jasne naznačujú základy diskusie o „riadení“ eurozóny. K tomu treba pridať nedávne intervencie Európskej centrálnej banky a vznik Európskeho mechanizmu pre stabilitu.

Zoširoka naznačujú inštitucionálnu architektúru, ktorá je z monetárneho hľadiska v poriadku, no kvôli kríze potrebuje zmeny v štyroch komplementárnych oblastiach kombinujúce efektivitu a legitimitu.

Rozpočtová únia

Kríza suverénneho dlhu umožnila EÚ  vytvoriť inovatívne a silné mechanizmy, ktoré by mali garantovať stabilitu eurozóny a pomôcť krajinám, ktoré čelia finančným problémom na trhoch.

Európsku centrálnu banku priviedla kríza k programu výkupu dlhopisov na sekundárnych trhoch, čo malo zabezpečiť vykonateľnosť jej rozhodnutí v monetárnej politike. Pokiaľ ide o Európsky stabilizačný mechanizmus  kríza prinútila Úniu vytvoriť tento stály nástroj solidarity pre krajiny v problémoch napriek tomu, že takýto druh solidarity európske zmluvy vylučovali.

ECB zároveň nedávno oznámila ďalšie kolo intervencií no jeho podmienenie účasťou ESM by malo priniesť väčšiu efektivitu a legitimitu.

Výmenou za tento druh solidarity posilnila EÚ efektívnosť monitorovania národných rozpočtov cez posilnené právomoci Komisie a Rady. Sú to tie isté inštitúcie, ktoré boli poverená touto úlohou od prijatia Paktu stability a rastu pred  15 rokmi.

Vytvorenie Trojky (Komisia, ECB a MMF) sa dá považovať za ad hoc organickú inováciu.  Pravdepodobne neprežije implementáciu programu pomoc pre Grécko, ÍrskoPortugalsko.

Vstup fiškálneho paktu (TSCG) do platnosti by mal zintenzívniť diskusiu o solidarite a kontrole, teda o možnosti čiastočného zdieľania dlhového bremena a o posilnení monitoringu národných rozpočtov.  

Návrh vytvoriť Európsku dlhovú agentúru obsahovala aj správa skupiny Tommaso Padoa-Schioppa.

Banková únia

Začarovaný kruh, ktorý roztočila dlhová a banková kríza priviedla ECB k masívnej podpore bankového systému, najmä pumpovaním lacnej finančnej likvidity.

Následne sa júnová Európska rada zaviazala k priamej pomoci pre banky v problémoch paralelne s implementáciou európskeho bankového dohľadu.

Udrží sa však táto bezprecedentná politická vôľa keď sa trhy upokoja?  

Návrh, ktorý Európska komisia predstavila 12. septembra je príležitosťou urobiť rozhodný krok týmto smerom, pretože by to veľmi jasne pridelilo ECB nové právomoci konať s úzkej súčinnosti s národnými regulátormi a podľa štandardov Európskeho bankového úradu.

Zatiaľ nie je jasné, či členské štáty dohľad pod taktovkou ECB podporia alebo či v konečnom dôsledku podporia implementáciu dvoch mechanizmov skutočnej bankovej únie – garančný fond vkladov a fond pre prevenciu kríz.

O týchto dvoch inštitucionálnych inováciách sa už diskutuje ale zatiaľ nemajú podobu konkrétnych legislatívnych návrhov.

Hospodárska únia

Hospodársky pilier EMU bol štrukturálne slabý od samého zavedenia eura. Veľmi vhodne ho ale posilnili reforma Paktu Stability a rastu, Paktu euro plus a fiškálny pakt.

Európske inštitúcie stále potrebujú konať spôsobom, ktorý pripomína OECD tým, že formulujú odporúčania hospodárskych politík, ktoré členské štáty môžu prijať alebo nie.

Direktívnejšie sa môžu správať iba ku krajinám, ktoré sú podrobené „programom pomoci“ čím sa de facto vzdali časti suverenity a voči ktorým európske inštitúcie vystupujú rovnakým spôsobom ako MMF.

Je samozrejme mimoriadne užitočné, že Komisia a Rada môže po novom sledovať vývoj verejného a súkromného dlhu v jednotlivých krajinách, analyzovať vnútroeurópske makroekonomické nerovnováhy a formulovať vhodné odporúčania na zlepšenie konkurencieschopnosti členských štátov.

V prípade absencie legitimity ovplyvňovať citlivé národné hospodárske a sociálne voľby sa EÚ pravdepodobne bude musieť spoliehať na dobrú vôľu národných vlád.

Musíme dúfať, že kríza ich presvedčí o dôležitosti lepšej koordinácie hospodárskych politík nie preto, že ich „Brusel“ k tomu núti, ale preto, že takáto koordinácia im umožní využívať vzájomnú závislosť a prepojenosť k svojmu prospechu.

Politická únia

José Manuel Barroso vo svojej správe o stave Únie veľmi správne poukázal na to, že popri technických úpravách zostáva najdôležitejšou výzvou politická dimenzia.

Európsky parlament je veľmi prirodzene zástancom politickej únie. Vyplýva to z úloh, ktoré zohráva pri prijímaní európskej legislatívy a rozpočtových rozhodnutiach, pri kontrolovaní Komisie a povzbudzovaním verejnej diskusie, ktorú EÚ tak zúfalo potrebuje.

Tieto úlohy treba posilniť a európske voľby 2014 sú veľkou príležitosťou.

Vznik stáleho predsedníctva Európskej rady a predsedníctva summitov eurozóny umožnil európskym občanom ale aj trhom lepšie identifikovať rozhodovateľov, najmä v čase krízového manažmentu.

To čo nám teraz chýba je stály predseda Euroskupiny, ktorý by bol tvárou každodenného manažmentu ekonomík eurozóny. Ešte dôležitejšie je, aby sa posilnila demokratická legitimita Európskej komisie, čo by vyriešilo ak by jej predsedu priamo volil Európsky parlament.

Bolo by to možné už v roku 2014 ak by európske politické strany potvrdili svoju voľbu a jasne identifikovali kandidátov na post predsedu Komisie, pričom by to spojili s naliehavým tlakom na Európsku radu, aby v súlade s výsledkom volieb túto osobu odporučila na voľbu v EP.

V neposlednom rade aj fiškálny pakt nabáda k lepšej organizovanosti a angažovanosti národných parlamentov v európskom monitoringu národných rozpočtových politík.  

Mohla by byť základom pre vytvorenie „parlamentného výboru eurozóny“, ktorý by bol zložený z dvoch tretín z poslancov národných parlamentov krajín eurozóny a z jednej tretiny z členov Európskeho parlamentu. Stretával by sa pred a po summitoch eurozóny a tiež by dohliadal na aktivity Euroskupiny a budúcu európsku dlhovú agentúru.

Mnoho z inštitucionálnych úprav sa už udialo flexibilným spôsobom, niektoré však vyžadujú, alebo budú vyžadovať revíziu európskych zmlúv.

Všetky implikujú potrebu politickej a demokratickej legitimity, ktorá sa rovná výzvam „Európskej federácie národných štátov“, o ktorej teoretizoval Jaques Delors a v ktorej majú národné inštitúcie a ich lídri zohrávať dôležitú úlohu.  

Pozadie

António Vitorino je prezidentom think-tanku Notre Europe, ktorý založil dlhoročný predseda Európskej komisie Jacques Delors.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA