Fungovanie a koordinácia domácich inštitúcií SR v legislatívnom procese Európskej únie: stav, možnosti a odporúčania

Autori si dali za cieľ zmapovať interakcie SR s členskými krajinami a inštitúciami EÚ a poskytnúť náčrt inštitucionálneho zázemia SR pred vstupom a po vstupe do EÚ. Analýza zároveň zrekapitulovala skúseností SR s tvorbou politiky EÚ s dôrazom na vzťahy vo vnútri exekutívy, ako aj na vzťahy medzi vládou a parlamentom SR.

sfpalogo
sfpalogo

Text analyzuje i vplyv zmeny vládnej koalície a personálneho obsadenia postov na procesy „europeizácie“. Podľa autorov možno vplyv faktoru Európskej únie na formu a obsah politických inštitúcií SR rozčleniť do troch základných častí, ktoré čiastočne kopírujú chronológiu vývoja vzťahov SR a členských krajín a inštitúcií EÚ: plnenia politických podmienok, obdobie prístupového procesu a obdobie najnovšieho vývoja.

Analýza konštatuje, že prístupový proces predstavoval zámienku pre presadenie určitých domácich cieľov ako napr. reformu verejnej správy, a že prístupový proces pomohol ku krátkodobým politickým zmenám a prispel k vytvoreniu nových nástrojov externej i internej politickej kontroly. Ako príklad uvádzajú kauzu podozrenia zo zneužívania prostriedkov fondov Európskej únie, z roku  2001.

Ako nedostatok analýza identifikuje fakt, že rokovania o vstupe sa priamo dotýkali relatívne úzkej skupiny administratívnych štruktúr, ktorých komunikácia a prepojenie so zvyškom byrokratického aparátu exekutívy boli nanajvýš obmedzené.

V roku 2003 (po podpise Zmluvy o pristúpení 16. apríla) sa interakcie Slovenskej republiky s Európskou úniou posunuli z asymetrického vzťahu charakterizovaného rokovaním o podmienkach vstupu SR do EÚ a širšími otáznikmi okolo nadchádzajúceho rozšírenia Únie do roviny užšieho partnerstva.

Domáca diskusia o obsahu návrhu Ústavy pre Európu poskytuje podľa autorov prvý ilustratívny príklad novej pozície SR ako politického aktéra – a nielen recipienta zároveň predstavuje prípad prvej zásadnej politizácie, t.j. aktívneho a do istej miery konfliktného angažovania sa politických strán v procese tvorby pozície SR pre rokovania v EÚ. Domáca politická diskusia o vstupe Turecka do EÚ odhalila celú škálu názorov.

Analýza ponúka technický sumár tvorby pozícií SR v rámci EÚ. Z pohľadu vzťahov a komunikácie v rámci exekutívy hodnotí mechanizmus ako založený primárne na politických rozhodnutiach vo forme uznesení vlády. Kľúčovým dokumentom pre tento mechanizmus je uznesenie vlády č. 1120 k návrhu mechanizmu pri tvorbe stanovísk k legislatívnym návrhom Európskej komisie v podmienkach SR z roku 2004.

Analýza dospela k záveru, že postoje krajiny na pôde Európskej únie sa často tvoria ad hoc a mimo formálneho rámca. Vypichuje súbor štyroch faktorov, ktoré prispievajú k takémuto stavu:

  • V rámci SR pretrvávajú rozdiely medzi jednotlivými rezortmi v miere a intenzite ich europeizácie. Podstatnú úlohu tak často pri tvorbe pozícií SR zohráva Stále zastúpenie SR v Bruseli, ktoré v niektorých prípadoch nahrádza domáce ministerstvo.
  • Dôležitým faktorom, ktorý vplýva na schopnosť SR byť aktérom politiky EÚ, je kvalita a dostupnosť ľudských zdrojov.
  • Tretím vnútorným faktorom pri posudzovaní tvorby postojov SR v EÚ je pretrvávajúca obmedzená úloha Národnej rady SR v európskych záležitostiach.
  • Vo všeobecnosti na schopnosť napĺňať formálny mechanizmus badateľne vplýva vonkajší faktor času, ktorý je k dispozícii na tvorbu pozície SR.

Záverom autori konštatujú, že obdobie prístupového procesu charakterizovala silná politická a legislatívna rola exekutívy. Vstupom SR do EÚ a prijatím ústavného zákona o spolupráci vlády SR a NR SR v európskych záležitostiach a následným vymedzením pôsobnosti Výboru pre európske záležitosti sa aspoň na papieri otvorila možnosť silnej parlamentnej kontroly a parlamentného hlasu SR na pôde EÚ. Ako ukázala táto analýza praktický vplyv NR SR na politiku SR v EÚ sa však výrazne nezmenil.

Autori navrhujú v oblasti verejnej diplomacie zlepšiť komunikáciu s verejnosťou o pôsobení SR v EÚ ako aj zahrnúť širšiu verejnosť do tvorby podkladov pre formulovanie konkrétnych postojov krajiny na pôde Európskej únie.


 Celý text analýzy v slovenskom jazyku nájdete na tejto linke

Ďalšie zdroje

  • Mimovládne organizácie
REKLAMA

REKLAMA