Inštitucionálna reforma EÚ

Autor diskutuje o inštitucionálnych zmenách EÚ po rozšírení, ako ich navrhuje Európska ústava, tvrdí, že inštitucionálna reforma by mala urobiť úniu v prvom rade transparentnejšou a pripútať ju bližšie k EÚ.

SFPA, Partner
SFPA, Partner

 

Základné otázky, ktoré musia byť zodpovedané pri diskusii o reforme Európskej únie, sú obsiahnuté v Laekenskej deklarácii o budúcnosti Európskej únie. Deklaráciu prijala Európska rada v roku 2001 na svojom pravidelnom zasadnutí. Jedným z najdôležitejších princípov, ktorý by mal byť dodržaný pri reforme únie, je podľa Deklarácie nutnosť priblíženia inštitúcií k občanovi.

Občania totiž často podporujú širšie ciele únie, ale nie vždy vidia spojitosť medzi týmito cieľmi a každodennými aktivitami únie. Inštitúcie sa preto budú musieť stať efektívnejšie a transparentnejšie. Rovnako bude potrebné, aby lepšie podliehali demokratickej kontrole. Ak má byť reforma únie úspešná, vyžiada si sprehľadnenie a zjednodušenie existujúcich inštitucionálnych nástrojov a rozhodovacích mechanizmov. Takáto reforma je mimoriadne dôležitá najmä v súvislosti s nedávnym rozšírením únie.

Zjednodušenie právneho základu

Len v priebehu posledných desiatich rokov ratifikovali členské štáty tri rozsiahle úpravy zmluvných základov EÚ. Vnútorný obsah a fungovanie Európskej únie zostávajú však pre bežného občana ťažko zrozumiteľné. Po prijatí zmlúv z Maastrichtu, Amsterdamu a Nice preto Konventom predložený návrh Ústavnej zmluvy predpokladá zjednotenie a väčšiu zrozumiteľnosť právneho základu Európskej únie. Dochádza k zlúčeniu troch pilierov EÚ do jednotného inštitucionálneho rámca. Po-dľa návrhu Ústavnej zmluvy Európska únia získava právnu subjektivitu. Štruktúra Ústavnej zmluvy počíta s jasnejším vymedzením kompetencií medzi členskými krajinami a Európskou úniou.

Text návrhu predsedníctva Konventu odráža záujem na väčšej otvorenosti a jasnejších pravidlách vo vnútri únie. Legislatívne diskusie v Európskom parlamente a v Rade ministrov sa majú sprístupniť širokej verejnosti. Zároveň je navrhnuté posilnenie kontroly uplatňovania princípu subsidiarity, podľa ktorého by sa únia mala angažovať v tých oblastiach, v ktorých samotné členské štáty nie sú schopné efektívne zabezpečiť dosiahnutie stanovených hospodárskych či politických cieľov na národnej úrovni. Návrh Ústavnej zmluvy zahŕňa monitorovací mechanizmus vo vzťahu k subsidiarite. V tomto smere posilňuje nielen úlohu Európskeho súdneho dvora, ale aj politickú kontrolu subsidiarity zo strany členských krajín prostredníctvom národných parlamentov. Sprehľadneniu vzťahov medzi Európskou úniou a členskými štátmi by malo napomôcť aj presnejšie vymedzenie kompetencií. Slovensko podporuje možný spôsob kategorizácie kompetencií, s ktorým prichádza návrh Ústavnej zmluvy. Pri tomto návrhu však treba pamätať na zachovanie možnosti dynamiky ďalšieho rozvoja EÚ. Základné zložky inštitucionálneho rámca únie podľa budúcej ústavnej zmluvy zostávajú nezmenené. Tvoria ho Európsky parlament, Európska rada, Rada ministrov, Európska komisia (ďalej len komisia), Súdny dvor. Reforma inštitúcií však prináša zásadné zmeny v interinštitucionálnych vzťahoch. Dochádza k výraznému posilneniu Európskeho parlamentu. EP sa stáva (až na niekoľko výnimiek) popri rade rovnocennou zložkou legislatívy. Vytvára sa v podstate dvojkomorový systém, kde Európsky parlament reprezentuje občiansky a rada národno-štátny princíp. Posilňuje sa ingerencia parlamentov členských štátov pri monitorovaní dodržiavania princípu subsidiarity prostredníctvom tzv. systému včasného varovania upraveného v Protokole o úlohe národných parlamentov v EÚ a v Protokole o aplikácii princípov subsidiarity a proporcionality.

Zmena modelu vedenia

Podľa návrhu Ústavnej zmluvy sa vytvára funkcia predsedu Európskej rady a ministra zahraničných vecí EÚ. Predsedu Európskej rady by mali voliť jej členovia kvalifikovanou väčšinou na obdobie dva a pol roka. Jeho úlohou bude: zabezpečovanie kontinuity práce Európskej rady, príprava a predsedanie zasadnutí Európskej rady a reprezentácia EÚ navonok. Polročné rotujúce predsedníctvo bude teda zrušené. Minister zahraničných vecí únie by mal byť menovaný na základe rozhodnutia Európskej rady, prijatého kvalifikovanou väčšinou, a po dohode s predsedom Európskej komisie. Táto funkcia vznikne vlastne zlúčením funkcií vysokého predstaviteľa pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a komisára pre vonkajšie vzťahy. Funkcia ministra zahraničných vecí únie bude v sebe zahŕňať úlohy Rady ministrov aj komisie v oblasti vonkajších vzťahov únie. Bude predsedať Rade pre zahraničné vzťahy a bude aj podpredsedom komisie.

Predsedníctvo ďalších formácií Rady ministrov bude tvorené skupinou troch členských krajín v trvaní 18 mesiacov. Predsedu komisie bude voliť Európsky parlament z kandidátov navrhovaných Európskou radou, ktorá má pri nominácii vychádzať z výsledkov volieb do Európskeho parlamentu. Podľa pôvodného návrhu Konventu by s účinnosťou od 1. novembra 2009 mala komisia pozostávať z kolégia tvoreného predsedom EK, ministrom zahraničných vecí únie a trinástich európskych komisárov zvolených na základe systému rovnej rotácie členských štátov. Komisiu by ďalej doplnili komisári bez volebného práva v komisii, pochádzajúci z ostatných členských štátov nezastúpených v kolégiu. Tento návrh bol však odmietnutý veľkou skupinou štátov zasadzujúcou sa za zloženie EK, ktoré by rešpektovalo zásadu „1 krajina = 1 komisár“. Možno očakávať, že výsledkom rokovaní bude dodržanie tejto zásady do určitého časového horizontu (r. 2014) a následné zmenšenie počtu členov EK na 18 členov.

Mení sa aj štruktúra súdnej moci – jej predstaviteľom na úrovni EÚ má byť Súdny dvor pozostávajúci z Európskeho súdneho dvora, Vysokého súdu a špecializovaných súdov. Špecializované súdy sú vytvárané pri Vysokom súde na základe európskeho zákona a rozhodujú v prvej inštancii vo veciach stanovených zriaďovacím zákonom. Vysoký súd rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam špecializovaných súdov a v prvej inštancii vo veciach určených ústavnou zmluvou. Európsky súdny dvor rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam Vysokého súdu a v prvej inštancii vo veciach neprislúchajúcich Vysokému súdu.

Slovenské záujmy

Slovensko má prioritne záujem na vyváženom a najmä čitateľnom vzťahu medzi komisiou, radou a Európskym parlamentom, pričom inštitucionálna reforma musí zachovať aj rovnováhu medzi väčšími a menšími členskými krajinami. Na margo celej diskusie o zmysle európskej integrácie treba poznamenať, že doteraz bolo jej cieľom politicky zjednotiť kontinent. To sa do veľkej miery podarilo a 1. mája sa i formálne, vstupom desiatich nových členov, potvrdilo. Teraz stojí pred nami oveľa zložitejšia úloha – politicky, ekonomicky a občiansky posilniť Európu. Tento cieľ môžeme splniť len tak, že zefektívnime jej fungovanie a priblížime ju k občanovi. Urobíme ju čitateľnejšou. Cieľom nie je vytvoriť superštát – existuje stále dostatok mechanizmov, aby každá členská krajina, vrátane Slovenska, mohla uplatniť výhradu v prípade, keď niektorý z komunitárnych krokov vážne zasahuje do jej národného záujmu. Na druhej strane nevstupujeme do Európy, aby sme ju brzdili. Preto je dôležité nájsť taký mechanizmus hlasovania, prijímania rozhodnutí, ktorý bude podporovať kreativitu. Takto vnímame aj diskusiu o hlasovaní kvalifikovanou väčšinou, jeho rozsahu, ako aj o celom balíku otázok budúcich vzťahov medzi inštitúciami.


Autor je generálny riaditeľ Sekcie európskych záležitostí na Ministerstve zahraničných vecí SR

Ďalšie analýzy nájdete na stránkach Listov SFPA, ktoré vydáva Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA