Klauzula solidarity EÚ: Prázdne slová alebo efektívny nástroj?

Aj sedem mesiacov po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti zostáva "klauzula solidarity" otvorená rôznym interpretáciám.

Príspevok vznikol ako súčasť publikácie pre Švédsky inštitút medzinárodných vzťahov.

„V chvatnej snahe EÚ o implementáciu Lisabonskej zmluvy sa veľmi málo pozornosti venovalo tzv. „klauzule solidarity“,  alebo článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Toto jednostranové ustanovenie je jednou z najexplicitnejších požiadaviek voči členským štátom konať spoločne a pomáhať si navzájom tvárou v tvár katastrofám, výnimočným udalostiam a krízam na európskom kontinente. Napriek tomu musí byť ešte presný význam tejto požiadavky a jej implikácie pre inštitúcie EÚ a členské štáty dôkladnejšie zhodnotené.

Koncept solidarity v EÚ doteraz pre rôznych ľudí (a vlády) znamenal rôzne veci. Pokiaľ bola solidarita len rétorickým nástrojom v kontexte EÚ, boli takéto rozdiely tolerovateľné. Teraz, keď sa solidarita zaviedla ako právny koncept cez „klauzulu solidarity“, tieto rozdiely treba prekonať.

V nedávnej analýze, ktorú vydal Švédsky inštitút medzinárodných vzťahov sme študovali význam klauzuly solidarity v príhodný moment jej vývoja. Komplexnosť moderných kríz (sopečný popol, H1N1, prírodné katastrofy veľkého rozsahu) je čoraz viac zrejmá. Pomaly sa vytvára aj politicko-administratívna mašinéria na podporu klauzuly solidarity.

Európska komisia by mala v nadchádzajúcich mesiacoch sformovať konkrétny návrh a tým sa črtá príležitosť dotvoriť klauzulu tak, aby bola konzistentná s jej pôvodným úmyslom.

Úlohou, ktorej čelia európski a národní tvorcovia politík, je zadefinovať detaily o záväzkoch, ktoré z tejto vyplývajú. Ignorovať tieto záväzky, alebo predpokladať, že táto klauzula nikdy nebude aplikovaná sa môže ukázať ako nebezpečná stratégia založená na zbožnom želaní.

V našej analýze ponúkame interpretáciu tejto klauzuly. Približujeme jej históriu a pozíciu zoči-voči ďalším povinnostiam uplatňovať solidaritu v Európe. Ponúkame detailný výklad jej obsahu a formulujeme sedem otázok súvisiacich s jej implementáciou. Analýzu zakončujeme dvoma časťami – prehľadom nedávneho vývoja a odporúčaniami pre politikov.

Naše odporúčania povzbudzujú politikov, aby si zadefinovali krátkodobú, strednodobú a dlhodobú víziu uplatňovania solidarity v EÚ.

V krátkodobom horizonte sa treba sústrediť na dohodu o implementácii a vyjasniť si pozíciu tejto klauzuly v kontexte iných nástrojov EÚ. V strednodobom horizonte je treba definovať situácie, v ktorých môže byť klauzula aplikovaná a zvážiť národné možnosti poskytovať solidaritu iným. V dlhodobom horizonte sa treba zamyslieť nad vývojom konceptu solidarity v širšom kontexte. Analýza pripomína, že to, aké voľby urobíme dnes bude mať dlhotrvajúci vplyv na to, či sa z EÚ stane efektívne zoskupenie na zvládanie kríz vo svetle čoraz komplexnejších rizík a hrozieb“.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA