Konvent o budúcnosti Európy a SR a reforma EÚ

Po prvých štyroch mesiacoch sa skončila fáza počúvania názorov. Členovia Konventu prezentovali názory k veľkému počtu otázok týkajúcich sa reformy spoločných inštitúcií a politických nástrojov Európskej únie.

 

Pohľad na prácu Konventu o budúcnosti Európy

V júni boli vypočutí zástupcovia občianskej spoločnosti. Počas júlového zasadnutia Konventu sa paralelne stretol Konvent mladých, ktorý adresoval vlastné vyhlásenie smerom ku Konventu o budúcnosti Európy. Počas leta začali v rámci Konventu pracovať nasledujúce pracovné skupiny (PS), ktorých cieľom je rozpracovať konkrétne odporúčania pre reformu rozličných inštitucionálnych a politických nástrojov Únie:

    • 1.PS Subsidiarita: hľadanie politických a právnych nástrojov na posilnenie tohoto spravodlivého princípu.
    • 2.PS Charta základných práv: hľadanie spôsobov jej začlenenia.
    • 3.PS Právna legitimita EÚ: snaha o zjednodušenie zmlúv a efektívnejšie vystupovanie EÚ na medzinárodnej úrovni.
    • 4.PS Národné parlamenty: ako napojiť národné parlamenty na proces tvorby spoločnej legislatívy.
    • 5.PS Doplnkové kompetencie EÚ: definícia a eliminácia konfliktov medzi členskými štátmi a EÚ.
    • 6.PS Dôsledky jednotnej meny na ekonomickú a finančnú spoluprácu.

Následne sa vytvorili ďalšie štyri pracovné skupiny na témy: vnútorná bezpečnosť a spravodlivosť, vonkajšie vzťahy EÚ, Európska bezpečnostná a obranná politika a zjednodušenie legislatívnych procedúr a nástrojov.

Privítali sme prácu v šiestich pracovných skupinách Konventu ako krok k formulovaniu záverov v druhej etape jeho práce. Sám bol som členom pracovnej skupiny Subsidiarita. Závery tejto pracovnej skupiny boli prezentované na stretnutí Konventu 3. – 4. októbra 2002. Skupina odporúča zlepšiť systém monitorovania princípu subsidiarity a zaviesť takzvaný „early warning system“ (systém včasného varovania), t.j. ex ante politická kontrola národnými parlamentmi. Skupina takisto navrhla posilniť ex post kontrolu uplatňovania princípu subsidiarity zo strany Európskeho súdneho dvora.

V súčasnosti sa začína jesenná fáza hľadania odpovedí na konkrétne otázky reformy únie zo summitu EÚ v Laekene. Prichádzajú prvé návrhy ústavnej zmluvy EÚ. Predstavitelia skupiny EPP prezentovali svoj návrh v septembri 2002, očakáva sa, že Prezídium Konventu predloží vlastný návrh koncom októbra 2002. Nasledovať bude záverečná fáza, počas ktorej sa Konvent bude usilovať o formuláciu spoločných záverov.

Vyústenie aktivít pracovných skupín na jeseň 2002 v mnohom naznačí reálne možnosti členov Konventu dosiahnuť široký konsenzus v otázkach reformy Európskej únie.

Prijatie jedného uceleného návrhu na reformu Európskej únie by predstavovalo úspešné a zmysluplné zakončenie práce Konventu. Po ukončení práce Konventu má Slovensko záujem zúčastniť sa nadchádzajucej Medzivládnej konferencie o ďalšej reforme EÚ už v pozícii plnoprávneho členského štátu únie.

Napriek počiatočnej neistote ohľadom zastúpenia a angažovanosti kandidátskych krajín v Konvente môžeme dnes vyjadriť spokojnosť s naším postavením v rámci tejto inštitúcie. V praxi neexistujú rozdiely medzi jednotlivými zástupcami Konventu. Rozšírenie EÚ je už dnes fungujúcou realitou z pohľadu práce Konventu. Činnosť Konventu a doterajšie výstupy jeho členov predstavujú zmes skúseností dlhodobých členov Európskej únie a nových uhlov pohľadu, ktoré prichádzajú z krajín s čerstvou skúsenosťou z politickej a hospodárskej tranzície.

Kandidátske krajiny majú svojho zástupcu v Prezídiu Konventu. Je ním predstaviteľ Slovinska Alojz Peterle. Zároveň sú plne zaangažované v jednotlivých pracovných skupinách Konventu. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že Slovensko vznieslo požiadavku na vytvorenie pracovných skupín ešte pred prvým zasadnutím vo februári roku 2002.

Vítame, že doterajšia diskusia v Konvente naznačuje určitý konsenzus vo všeobecnej snahe o sprehľadnenie a zjednodušenie zmluvných základov a politických mechanizmov v Európskej únii. Takisto vítame snahu o posilnenie vybraných komunitárnych prvkov, ktoré vnímame ako výhodné z pohľadu nového členského štátu v rozšírenej únii. V tomto smere je dobrým príkladom ďalšie posilňovanie policajnej a súdnej spolupráce a harmonizácia azylovej a migračnej politiky v Európskej únii.

Slovensko a diskusia o reforme Európskej únie

Ministerstvo zahraničných vecí SR odpovedalo na výzvu zo summitu v Nice v decembri 2002, aby sa do diskusie o budúcnosti Európy zapojili aj kandidátske krajiny. Iniciovalo ustanovenie Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska, ktoré je reprezentatívnym fórom predstaviteľov vlády, parlamentu, politických strán, mimovládnych organizácií, akademickej obce, odborov a cirkví. Vznikom Národného konventu v máji 2001 otvorilo Slovensko – ako prvá z kandidátskych krajín – celospoločenskú diskusiu o budúcnosti Európskej únie. V období od mája 2001 do júla 2002 sa uskutočnili štyri plenárne zasadnutia Národného konventu. Takisto sa uskutočnili dva expertné minikonventy k témam inštitucionálna reforma EÚ a deľba kompetencií.

30. januára 2002 prijala Národná rada SR Deklaráciu o zvrchovanosti členských a kandidátskych štátov v kultúrno-etických otázkach. Deklaráciu iniciovalo Kresťansko-demokratické hnutie. Napriek tomu, že koncom roku 2001 prijatie tejto deklarácie odmietla vláda SR, poslanci NR SR ju podporili. Hlavnou myšlienkou deklarácie je výzva na rešpektovanie princípu zvrchovanosti v kultúrno-etických otázkach, ako sú ochrana života a dôstojnosti ľudskej bytosti, ochrana rodiny a inštitúcie manželstva ako základu spoločnosti a s tým súvisiace oblasti spoločenského života, ktoré by mali zostať vo výlučnej právomoci členských a kandidátskych štátov. Deklarácia sa odvoláva na dôsledné uplatňovania princípu subsidiarity. Deklarácia nepojednáva, akým spôsobom by sa mali kultúrno-etické otázky riešiť, hovorí len, že ich riešenie je a musí zostať vo výlučnej kompetencii krajín EÚ. Hla

Z ďalších aktivít dotýkajúcich sa problematiky budúcnosti Európy treba spomenúť odborný seminár v apríli tohto roku za účasti partnerov zastupujúcich Ministerstvá zahraničných vecí Rakúska, Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie. Na poslednom plenárnom stretnutí Národného konventu 8. júla 2002 vystúpil Alojz Peterle, zástupca kandidátskych krajín v Prezídiu Konventu o budúcnosti Európy. Mimovládne organizácie sú takisto súčasťou iniciatív, ktoré podporujú celospoločenskú diskusiu o reforme EÚ. 22. júla sa uskutočnil slovensko-poľský okrúhly stôl, ktorý je druhý zo série bilaterálnych okrúhlych stolov SFPA s partnermi z krajín V4.

Budúcnosť EÚ

Európska integrácia sa podpisom Maastrichtskej zmluvy o Európskej únii dostala do kvalitatívne novej fázy. Európa sa zjednocuje na základe zdieľaných hodnotových princípov. EÚ je primárne politická únia s integrovaným hospodárskym priestorom a spoločnými nástrojmi v oblastiach vnútornej a vonkajšej bezpečnosti. Problematika jednotného trhu a menovej politiky sa dnes rieši cez komunitárny model rozhodovania, v ktorom zohrávajú dôležitú úlohu nadnárodné inštitúcie ako Európska komisia či Európsky parlament. Naopak, iné spoločné záujmy členských štátov – ako sú zahraničná politika EÚ či spolupráca v oblastiach justície a polície – sa riešia formou medzivládnej dohody. Európska únia je oveľa viac ako medzinárodná organizácia, zďaleka však nedosahuje atribúty klasickej federácie.

Aj v budúcnosti si EÚ zachová svoj hybridný charakter, v rámci ktorého sa budú miešať federatívne prvky rozhodovania so spoluprácou medzi vládami jednotlivých členských štátov. Rýchlosť integrácie bude závisieť v prvom rade od vôle členských krajín dohodnúť sa na prípadných ďalších posunoch v delegovaní nových kompetencií na nadnárodnú úroveň. Príkladom môže byť oblasť vnútornej bezpečnosti, konkrétne boj proti terorizmu, kde došlo k istým integračným posunom práve v reakcii na tragické udalosti z 11. septembra 2001. Úspech integrácie bude podmienený schopnosťou EÚ vytvárať adekvátne a transparentné štruktúry a dostatočné finančné zabezpečenie pre existujúce politické a hospodárske ciele Európskej únie. Budúca Európska únia musí zvládnuť výzvu rozšírenia o krajiny zo strednej a východnej Európy. Zároveň musí priblížiť spôsob svojej práce bežnému občanovi, ktorý potrebuje zrozumiteľný dokument o poslaní a vnútornej štruktúre EÚ.

Konvent sa zaoberá celou škálou otázok, ktoré vychádzajú z Laekenskej deklarácie, prijatej na sklonku belgického predsedníctva EÚ v decembri 2001. V diskusii doteraz dominovali témy ako poslanie EÚ, deľba kompetencií či budúcnosť druhého a tretieho piliera. Prebiehajúca reforma Európskej únie musí odrážať zreteľne definované politické záujmy a spoločné princípy zjednocujúcej sa Európy. Jedným z hlavných princípov európskej integrácie je subsidiarita, ktorá v zjednodušenej podobe znamená, že na nadnárodnej úrovni sa spravujú len tie záležitosti, ktoré jednotlivé členské štáty EÚ nie sú schopné sami efektívne vykonávať. Ďalším zdieľaným princípom únie je solidarita. Záväzok všetkých členských krajín pre rozvoj celej EÚ sa stane ešte významnejším po nadchádzajúcom rozšírení. Budúca širšia a integrovaná Európska únia musí byť bližšia samotným občanom EÚ. EÚ potrebuje transparentnejšie rozhodovacie mechanizmy. Rada ako hlavný rozhodovací orgán sa musí stať otvorenejšou. Potrebné sú nové mechanizmy, ktoré posilnia úlohu národných parlamentov pri rozhodovaní na úrovni Európskej únie. Európska únia takisto potrebuje jasný a jednoducho napísaný ústavný dokument, ktorý dodá politickú váhu a legitimitu celému integračnému projektu.

V tejto súvislosti 4. zasadnutie Národného konventu o európskej budúcnosti Slovenska prijalo vyhlásenie, v ktorom prítomní členovia Národného konventu mimo iného podporili myšlienku „prípravy ústavného textu, ktorý by zjednodušil existujúci právny rámec únie, poskytol občanom konzistentný dokument definujúci základné vzťahy v únii a položil základy prechodu európskej integrácie do etapy politickej integrácie“. Vyhlásenie podporilo začlenenie Charty základných práv EÚ do ústavného textu. Zároveň zdôraznilo, že pred jej včlenením do ústavného textu by mala byť kriticky prehodnotená „z hľadiska jej súladu s ústavnými tradíciami nielen v terajších, ale aj v nových členských štátoch únie… a doplnená o priznanie k morálnym a duchovným hodnotám kresťanstva.“

Slovensko ako malý štát sa hlási k prehlbovaniu európskej integrácie. Malé štáty v EÚ dlhodobo profitujú z otvorenosti jednotného európskeho trhu a zo solidárneho postoja európskych spoločenstiev voči rozvoju celej integrovanej Európy. Výborným príkladom je v tomto smere Írsko, ale aj Portugalsko, ktoré sa úspešne rozvíjajú vďaka členstvu v EÚ. Malé členské štáty majú na počet obyvateľov porovnateľne silnejšie zastúpenie v hlavných rozhodovacích orgánoch EÚ, teda v Rade a Európskom parlamente, ako veľké členské štáty. Každý malý štát má zároveň priame zastúpenie v Európskej komisii, ktorá iniciuje novú legislatívu únie a spravuje jej mnohé spoločné politické oblasti. Zastúpenie menších členských krajín sa zásadne nezmenilo ani po podpise najnovšej Zmluvy z Nice, ktorá špecifikuje inštitucionálne usporiadanie EÚ po rozšírení až o dvanásť nových členských krajín. Po vstupe Slovenska do EÚ bude váha nášho hlasu porovnateľná s hlasom a zastúpením Dánska či Fínska. V širšej Európskej únii sa ocitne ešte väčší počet menších krajín, ktoré vstúpia do EÚ najmä z postkomunistickej polovice Európy.

Zároveň však treba povedať, že Európska únia sa nedelí na veľké a malé krajiny. Koalície pri riešení rozličných politických otázok sa vo vnútri EÚ vytvárajú na základe spoločných záujmov, ktoré často vedú práve k spojenectvám väčších a menších členských štátov. Vhodnou inšpiráciou pre budúcnosť môže byť napríklad aj spolupráca Rakúska a Slovenska – ako staršieho a novšieho členského štátu EÚ. Spolupracovať môžeme bilaterálne alebo v rámci širšieho kontextu stredoeurópskeho regiónu, ktorý zdieľa určité spoločné záujmy, ale aj spoločné problémy. Obidve krajiny už dnes kooperujú v takých záležitostiach, ako sú kontrola spoločných hraníc či hľadanie efektívnej politiky smerom k našim východným susedom. Sme presvedčení, že napríklad v týchto oblastiach môžeme našou skúsenosťou a zdieľaným úsilím prispieť aj k formovaniu spoločných politických postupov rozšírenej Európskej únie.


Autor je Predstaviteľom vlády SR v Konvente o budúcnosti Európy a Hlavným vyjednávačom pre vstup SR do Európskej únie

REKLAMA

REKLAMA