Križovatka európskej integrácie

Lídri EÚ nevidia inú alternatívu než udržať EÚ nažive napriek rozčarovaniu obyvateľov, tvrdí analýza globálnej spravodajskej spoločnosti Stratfor.

„Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa stretli v tento týždeň v Paríži, aby sa pripravili na najbližšie stretnutie hláv štátov a vlád EÚ. Po stretnutí oznámili sériu opatrení, ktoré by mali posunúť európsku integráciu vpred.

Nevenovali sa finančnej kríze z krátkodobého hľadiska, no sústredili na dlhodobejšie fiškálne a politické otázky. Konkrétne, oznámili, že FrancúzskoNemecko v horizonte piatich rokoch zjednotia svoje systémy korporátnej dane, ako aj to, že budú spolu tlačiť na zavedenie dlhového stropu v ústavách všetkých krajín eurozóny.

Trhy ostali v rozpakoch. Európska finančná kríza sa už ťahá 20 mesiac. Len pred pár dňami mnohí pozorovatelia očakávali bail-out pre Španielsko, default Talianska a zníženie ratingu Francúzska. Prečo by sa mali lídri rozhodnúť pre zmeny, ktoré by vyžadovali zmenu zmluvy, keď európsky projekt zápasí už aj v súčasných podmienkach?

To, čo si trhy často nevšímajú je, že táto situácia nie je len –ale ani hlavne – finančnou a ekonomickou krízou. Francúzsko pôvodne nazeralo na európsku integráciu ako na spôsob posilnenia svojej medzinárodnej pozície. Nemecko bolo po II. svetovej vojne zničené. Francúzsko pozbieralo kúsky a iniciáciou procesu , ktorý neskôr viedol k vzniku Európskej únie, Paríž navliekol Nemecko do platformy, z ktorej by Francúzsko mohlo projektovať svoju moc.

Tento systém využil silu Nemecka na pritiahnutie ďalších štátov do rastúcej únie. Francúzsko sľubovalo tri veci: že európske štáty budú spolu dôležitejšie, že členovia zbohatnú aj na báze nemeckého bohatstva a že Nemecko už nikdy nebude v pozícii útočiť na iné európske štáty.

Niekde v polovici minulej dekády Nemci prerástli to, čo sa dá najlepšie charakterizovať ako tvorba politík v duchu širšie chápaného národného ospravedlnenia. Nemecko sa znova začalo správať ako normálna krajina. Normálne krajiny majú niektoré spoločné charakteristiky. Radi hovoria sami za seba a sú naopak neradi ak sa ich susedia snažia využívať.

Nemecko začalo využívať svoju silnú ekonomickú pozíciu, aby pretvorilo európske inštitúcie na svoj obraz. Až doteraz Francúzsko spolupracovalo poháňané kombináciou zotrvačnosti, oportunizmu a strachu.

Zotrvačnosti preto, lebo trvá niekoľko rokov priznať si, že po dvoch generáciách sa musí nutne schopnosť tlmiť moc inej krajiny, bez toho, aby sa za to platila cena, stratiť. Príležitosti stále plynúce zo súčasného stavu však Paríž stále motivujú snažiť sa o usmernenie Nemecka a následne sa zviesť popri nich. Strach z toho, čo by sa mohlo stať, keby Nemecko prerástlo Parížu cez hlavu poháňa spoluprácu tiež.

Európska ekonomika v žiadnom prípade nie je hra s nulovým súčtom. V modernom európskom systéme je ale ekonomika lepidlom, ktoré držalo pokope nestabilné politické spojenectvá v povojnovom poriadku. Je to ale lepidlo, ktoré už nedrží tak ako kedysi.

Z troch benefitov, ktoré doviedli štáty do Európskej únie – dva (európske štáty sú dôležitejšie spolu a ostatné štáty zbohatnú vďaka nemeckému bohatstvu) už neplatia. Úsilie Európskej únie o politickú a vojenskú entitu sa dá označiť za mŕtvonarodené dieťa.

Ekonomicky súčasná kríza pripravila Európskej úniu o veľa z jej lesku. Údaje, zverejnené tento týždeň hovoria o raste EÚ na nezávideniahodných 0,2 %  v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Francúzsky rast je na rovnej nule.

Ak Európska únia nevie zabezpečiť dôležitý rast, zostávajúci raison d´etre sa scvrkne na udržanie Nemecka v istých mantineloch. Vzhľadom na to, že Nemci sú v procese pretvárania EÚ tak, aby vyhovovala ich vlastným národným preferenciám, sa celá premisa za členstvom v EÚ pre mnohé krajiny dostáva na prekérnu pôdu.

Okrem toho tu máme veľmi silný rozpor medzi tým, čo preferujú európske elity, najmä vo finančnom sektore a tým čo preferuje populácia.

Elity investovali 60 rokov a desiatky biliónov eur, aby zabezpečili fungovanie európskych inštitúcií. EÚ je kľúčová pre ich politickú a hospodársku pozíciu. Dali najavo, že zaplatia akúkoľvek cenu, aby EÚ prežila.

Priemerný Nemec, Francúz alebo Lotyš to ale vidí inak. Keďže benefity európskeho systému strácajú lesk, vyvstávajú otázky nie len o európskych inštitúciách ale aj o tom ,či sú európski lídri stále v stave viesť.

Prieskumy hovoria, že polovica Nemcov chce naspať nemeckú marku a viac ako polovica si myslí, že Gréci by mala byť jednoducho vykopnutí z eurozóny. Zatiaľ sa tieto postoje nepremenili do odmietnutia v politickom mainstreame v žiadnej z členských krajín – ale všeobecná nechuť Nemcov k zachraňovaniu iných krajín sa dá len ťažko chápať ako entuziastické povzbudenie."

REKLAMA

REKLAMA