Lepšia regulácia: Je odbornosť nad politikou?

Európska komisia nesmie v snahe o kvalitnejšiu reguláciu dopustiť, aby technokratické tendencie vytlačili volené európske inštitúcie, tvrdia Charles de Marcilly a Matthias Touillon.

Frans Timmermans
zdroj: euractiv.com

Európska komisia v máji predstavila program na zlepšovanie kvality regulácie (Better Regulation package). Ani v Bruseli sa to nestretlo s príliš veľkým záujmom médií.

Obsah nového programu ilustruje rozpor medzi snahou Komisie viac otvoriť legislatívny proces verejnosti a jej technokratickými sklonmi. Tie sú zakorenené jednak v jej štruktúre a tiež v mocenskom zápase inštitúcií EÚ.

Program reaguje na Junckerovu prioritu „demokratickejšej EÚ“. Cieľom je vyššia efektivita legislatívneho procesu vďaka jeho väčšej transparentnosti, otvorenosti a odbornosti. Práve tu sa objavuje rozpor medzi demokratickou a odbornou legitimitou.

„Lepšia regulácia“ sa objavila v čase, kedy z viacerých strán, najmä z Veľkej Británie a Holandska, zaznieva kritika akejsi všemocnosti európskej legislatívy, ktorú mnohí považujú za nevhodnú.

Komisia sformulovala nové nosné pravidlo. V menej významných otázkach je skôr diskrétnejšia, kým pri zásadných problémoch sa silne angažuje (small on small things, big on big things). Vychádza to z predstavy o tom, akú úlohu má hrať Komisia, ktorá je viac politická.

Bližší pohľad na návrh Komisie ale naznačuje, že Komisia chce viac než len otvoriť svoju „kuchyňu“, ako to pomenoval prvý podpredseda Komisie a autor poslednej verzie programu lepšej regulácie Frans Timmermans.

Ak sa jeho návrh ujme, efektivita, transparentnosť a otvorenosť sa má docieliť najmä rozšírením využívania dopadových štúdií a konzultácií s odborníkmi a verejnosťou.

Komisia už toto systematicky robí, na rozdiel od Európskeho parlamentu, ktorému v tejto oblasti chýbajú nástroje, alebo Rady ministrov, ktorá sa obracia na národných expertov. Očividne je tu túžba legitimizovať celý proces tým, že sa posilní prístup k informáciám, odborným posudkom a analýzam inštitúcií.

Podporovať rozšírenie verejných konzultácii a zjednodušenie orgánov hodnotiacich vplyvy politík je legitímne, ale za podmienky, že to povedie k zlepšeniu občianskej angažovanosti a tým k efektivite európskych politík.

Pre koho sú tieto nové konzultačné procesy určené? Je zrejmé, že sa týkajú najmä tých, ktorí sú danou politikou priamo zasiahnutí a poskytujú im širší priestor na vplyv na viacerých úrovniach.

Nebezpečenstvo odpolitizovania európskeho legislatívneho procesu tu ale zostáva. Výsledkom môže byť, že Komisia bude zahŕňať politické inštitúcie – Radu a Európsky parlament – odbornými posudkami na úkor politických úvah. Povinnosť pripraviť dopadové štúdie, najmä v prípade, ak Rada alebo Parlament dôjdu k „značne odlišnému“ názoru od pôvodného návrhu Komisie, významne zníži rozhodovaciu schopnosť Rady. Ešte viac sa dotkne postavenia Parlamentu, ktorý nemá materiálny ani ľudský potenciál, aby takéto analýzy robil. Kľúčovú úlohu tak bude zohrávať analytické centrum Európskeho parlamentu (European Parliament Research Service), ktoré poskytuje systematické analýzy návrhov európskej legislatívy v každej etape legislatívneho procesu.

Rozhodujúce budú v tomto ohľade rokovania o novej podobe Medzinšititucionálnej dohody, ktorá by po prvýkrát mala zahrnúť nie len Európsku komisiu a Parlament, ale aj Radu ministrov. Práve Parlamentu a Rade tu hrozí, že sa z dlhodobého hľadiska ich politická moc oslabí.  

Iniciatíva za „lepšiu reguláciu“ je do veľkej miery odpoveďou na nepreniknuteľnosť Bruselu, a to napriek jej technokratickým aspektom. Treba mať však na pamäti, že za všetkými postupmi budú stále stáť ľudia z Európskej komisie. Len oni ju môžu urobiť politickejšou a priblížiť občanom EÚ.

Pozadie

Charles de Marcilly a Matthias Touillon sú členmi Nadácie Roberta Schumana v Bruseli.

Ďalšie zdroje

    • EurActiv.com
    REKLAMA

    REKLAMA