Maďarsko na rade s predsedníctvom EÚ

Maďarsko sa bude po belgickom predsedníctve, ktoré sa držalo v úzadí v prospech Hermana Van Rompuya, snažiť získať viac pozornosti pre seba. Nosnou témou sa pravdepodobne stanú rokovania o sedemročnej rozpočtovej perspektíve, píše v analýze súkromná konzultačná spravodajská agentúra Stratfor.

„1. januára Maďarsko prebralo 6 mesačné rotujúce predsedníctvo EÚ od Belgicka. Predsednícka krajina tradične udávala agendu a počas trvania urovnávala vnútorné európske nezhody. Vystupovala  aj ako hlavný vyjednávač s ostatnými mocnosťami. Bolo to tak do nástupu bývalého belgického premiéra Hermana Van Rompuya ako stáleho predsedu Európskej rady, čo je pozícia, ktorá prišla s implementáciou Lisabonskej zmluvy.

Počas belgického predsedníctva sa krajina držala v úzadí, čím umožnila svojmu niekdajšiemu premiérovi vyniknúť . Odvtedy prebral  Herman van Rompuy vyjednávania medzi členskými štátmi a hrá centrálnu úlohu pri implementácii Nemcami nanútenej reformy hospodárskych pravidiel EÚ.

Nezdá sa , že by Maďarsko malo v úmysle nasledovať tento trend menšej vizibility členského štátu počas rotujúceho predsedníctva. Znamená to, že najdôležitejším aspektom maďarského predsedníctva je pokus znovu získať opraty do rúk členských štátov.

Po poslednom summite EÚ maďarský premiér Viktor Orbán vyhlásil, že štáty EÚ sa „nemajú obávať  byť dobrými patriotmi (…) Názor, že nacionalizmus je hrozbou pre Európu je myšlienka, ktorú nemôžem akceptovať.“

Orbánov hlavný odkaz bol, že členské krajiny by nemali byť vytláčané na okraj inštitúciami EÚ, ktoré pracujú pre silné štáty. Je to perspektíva, ktorú zdieľa viacero stredoeurópskych susedov Maďarska ako aj malé štáty, ktoré sa necítia byť súčasťou európskej elity.

Pre NemeckoFrancúzsko je rola Van Rompuya výhodná, pretože im dáva neobmedzený prístup k stálemu predsedovi Európskej rady  (a s týmto prístupom aj schopnosť vytvárať tlak). Členské štáty ako Maďarsko sa pozerajú na pozíciu Vam Rompuya podozrievavo, ako na pokus Berlína a Paríža usmerniť rozhodovací proces spôsobom, ktorý nevyhnutne vedie k marginalizácií krajín ako je Maďarsko.

Zoznam prianí

Každý členský štát, ktorý drží rotujúce predsedníctvo prinesie zoznam tém, ktorým sa chce venovať počas šiestich mesiacov na čele EÚ. Mnohé z týchto otázok sú otázky regionálneho alebo špecifického národného záujmu  a často sa stáva, že sa im nedostane dosť pozornosti kvôli rôznym udalostiam a krízam, ktorým krajina musí čeliť.

Maďarský zoznam obsahuje niekoľko položiek, ktoré majú vrátiť Budapešť do vedúcej pozície v strednej a východnej Európe. Vládnuca maďarská strana  Fidesz je presvedčená, že krajina stratila túto pozíciu počas dekády toho čo nazýva zlým politickým a hospodárskym manažmentom v podaní svojich politických rivalov.

Budapešti preto chystá hosťovanie summitu o Východnom partnerstva v máji 2011, má ambíciu potlačiť prístupové rokovania Chorvátska, rozšíriť schnegenský priestor o BulharskoRumunsko, posilniť hospodársku a environmentálnu koordináciu v dunajskom regióne, odštartovať rokovací proces medzi Kosovom a Srbskom a uviesť do života celoeurópsku rómsku stratégiu.

Takýto optimistický zoznam dá Maďarsku a jeho sebavedomej vláde (Fidesz vytvoril jednu z mála vlád v nedávnej európskej pamäti, ktorá má dvojtretinovú väčšinu v parlamente) vizibilitu, po ktorej túži na európskej scéne, úspešnosť napĺňania týchto cieľov je však otázna.

Dunajská stratégia nemá finančnú podporu, Francúzsko a Nemecko sú proti vstupu Rumunska a Bulharska do Schengenu, Východné partnerstvo je poľsko-švédska iniciatíva, ku ktorej sa Maďarsko nedávno pridalo a Chorvátske pristúpenie v konečnom dôsledku závisí od úsilia, ktoré Záhreb vloží do zostávajúcich problematických rokovacích kapitol s Európskou úniou, oveľa viac než akékoľvek rozhodnutie, ktoré predsedníctvo môže urobiť.

„Veľký boj“

Môže sa stať, že maďarské predsedníctvo sa zredukuje na jedinú položku – rozpočtové obdobie 2014-2020. Európska únia definuje svoj rozpočet na sedemročné obdobie, čo pripúšťa minimálne modifikácie pre každoročný rozpočet mimo vytýčených stropov.

Veľká Británia žiada, aby bol rozpočtový rámec oklieštený a odrážal tak hrubé škrty v domácich rozpočtoch. Francúzsko a Nemecko do veľkej miery s Londýnom súhlasia, najmä preto že nie sú ochotné zvyšovať novým členským štátom v strednej Európe tok finančných prostriedkov. Európu preto možno čaká rok veľmi napätých rokovaní o novom rozpočtovom rámci.

Pre Maďarsko a Poľsko, ktoré preberie rotujúce predsedníctvo po Budapešti, je to však absolútne kľúčová otázka pre obdobie po roku 2011. Budapešť aj Varšava dúfajú, že im predsedníctva pomôžu pripraviť pôdu pre rozpočtové rokovania.

Maďarský minister zahraničných vecí János Martonyi sa už vyjadril, že v Európskej únii to už v tejto téme vrie, pričom deliaca čiara vedie medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami.

Na to, aby sa Maďarsku podarilo dosiahnuť efektívnu zmenu politiky v tejto otázke v nasledujúcich šiestich mesiacov, musí vytvoriť širšiu koalíciu než tá, ktorá zahŕňa jeho partnerov z nových členských krajín. Maďarsko a Poľsko spolu tvoria 20 % európskej populácie a myšlienka navýšenie rozpočtu sa nepáči krajinám, ktoré spolu predstavujú viac ako 50 % obyvateľstva – Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a ďalšie fiškálne konzervatívne členské krajina ako je Holandsko a severské krajiny. Šance na úspech sú preto malé.“

REKLAMA

REKLAMA