Mladá európska generácia – Aká je a čo chce povedať?

Súčasná európska mladá "prekérna" generácia trpí v dôsledku krízy sociálneho štátu, ktorá ich vracia späť k rodičom, keď sa im minú možnosti a motivácia, píšu Joana Cruz a Judith Poultney z European Policy Centre.

V marci 2009 navštívila Hillary Clinton Európsky parlament v Bruseli. Auditóriu zloženému z 500 mladých Európanov vtedy povedala: „Počúvala som mladých ľudí vo všetkých kútoch sveta od Japonska až po Palestínu a musím vám povedať, že všetci majú rovnaké starosti. Som zvedavá, aké sú vaše obavy, mladí Európania"

Kto sú vlastne títo „mladí Európania“?

Na charakterizovanie súčasnej generácie mladých ľudí v Európe bolo použitých nespočetne veľa výrazov: v Nemecku boli nazvaní „Generation Praktikum“ (generácia stážistov), v Británii „Boomerang generation" a vo Francúzsku "Génération Précaire".

Dnešní „baby loosers“, ako sú niekedy tiež nazývaní, sú v Európe pomaly v menšine. Sú vzdelaní, no niekedy až príliš kvalifikovaní, čo vysvetľuje nikdy nekončiacu fázu stáží, ktoré sú nútení absolvovať. Sú generáciou, ktorá sa pasívne "boomerangovo" vracia domov k rodičom, keď sa im inú možnosti a motivácia. Sú tiež "prekérnou" generáciou, ktorá trpí krízou sociálneho štátu, generáciou, ktorá najviac pocíti v priebehu svojho života dôsledky starnutia populácie a demografických zmien .

Priniesla snaha dať nálepku synom a dcéram generácie „babyboomers“ pre nich samých nejaký úžitok? Zaujíma ich to vôbec? Majú možnosť niečo povedať? A ak áno, kto by ich mal počúvať?

Rok 2009 je v Európskej únii rokom tranzície. Júnové európske voľby a menovanie novej Komisie koncom roka prinesie na európsku scénu nové tváre, čo predstavuje vynikajúcu príležitosť na vypočutie hlasu mladej generácie. Ideas Factory Europe, iniciatíva, ktorú spustili mladší členovia tímu European Policy Centre sa rozhodla bližšie sa pozrieť na to, čo chcú mladí Európania povedať.

S dôrazom na nasledujúcich päť rokov sa zrodil projekt Európa 2014. Pri jeho spúšťaní sme si boli vedomí toho, že by sme mohli len donekonečna zbierať názory menšiny v menšine – mladých vysokoškolsky vzdelaných a čoraz viac mobilných Európanov, ktorí sú dobre integrovaní v európskej politickej bubline. Myslíme si však, že mladí Európania v Bruseli, Lisabone, Londýne a Budapešti majú podobné starosti. Čo našu skupinu ale odlišuje je, že sme ich požiadali, aby sa o ne podelili.

Pokiaľ ide o hospodársku krízu, mladí ľudia spochybnili celý prístup EÚ k ekonomike a vyzvali EÚ, aby sa k ekonomike postavila z hľadiska času, kedy by ľudia boli kompenzovaní za využitie svojho času. Ekonomická kríza je podľa nich časom, kedy treba potlačiť klimatickú agendu. Myslia si tiež, že mier na Blízkom Východe treba podporiť inovatívnymi metódami, napríklad prostredníctvom "Vlaku mieru" z Bejrútu do Jeruzalema.

"Hlasy mladých v Európe" je len jedna malá ukážka tohto, že mladá generácia sa zaujíma o politiku. Naši myslitelia stelesňujú kultúrny a demografický posun, ktorý práve zažívame, no zároveň akceptujú (niektorí s nechuťou), že budú musieť znášať váhu niektorých nepríjemných právd a implikácií životného štýlu generácie svojich rodičov. Hlavnou myšlienkou, ktorá vyvstala z našich diskusií bol apel na mladú generáciu, aby prebrala líderstvo v nasledujúcom päťročnom období i po ňom.

Lídri by mali nie len počuť mladé hlasy v Európe, ale ich aj naozaj počúvať   – je to generácia nápadov.


Články a myšlienky, o ktorých sa diskutovalo v rámci projektu sú zhrnuté v pubilkácii "Young Voices Europe", ktorá bola predstavená 9. júla 2009. Bližšie info tu

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA