“Nie” falošnej fiškálnej únii, “áno” federálnej vláde

Európsky parlament by mal zvolať konvent, na ktorom by všetci aktéri mohli diskutovať o budúcnosti EÚ, čo by bol lepší spôsob ako nie veľmi úspešné francúzsko-nemecké „direktórium“, tvrdí Guido Montani, podpredseda Únie európskych federalistov.

„Pre väčšinu Európy bude rok 2012 rokom recesie, narastajúcej sociálnej nespokojnosti a vážnych politických problémov. Finančná kríza z roku 2008 sa rozšírila z USA do Európy a do celého sveta. Dnes spomaľuje svetovú ekonomiku recesia v Európe a ohrozuje menovú úniu. Vytvára to živnú pôdu pre euroskepticizmus a nacionalizmus, a to nie len v periférnych krajinách ako Maďarsko, ale aj v samom srdci Európy: vo Francúzsku, Holandsku, Nemecku a Taliansku. Krízu verejných dlhov nespôsobili finančné trhy, ale zlé francúzsko-nemecké riadenie.

Je pravidlom, že ak vláda nie je schopná riešiť problémy politickej komunity, tak ju môžu občania vymeniť. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že občania sú veľmi nespokojní s tým, ako Európska únia funguje, no nikto im nepovie, ako by mohli zmeniť európsku „vládu“. Toto je podstata európskeho demokratického deficitu: v Lisabonskej zmluve slovo „vláda“ neexistuje. A keďže EÚ nemá legitímnu vládu, vládne nedemokratická vláda – francúzsko-nemecké direktórium.

Počas krízy verejného dlhu bolo stratégiou francúzsko-nemeckého direktória ochraňovať euro za čo najnižšiu cenu – Európsky finančný a stabilizačný mechanizmus (EFSF/Euroval 1) – kompatibilný so záujmami Francúzska a Nemecka. Samozrejme, záujmom Nemecka bolo zachrániť euro, pretože nemecká ekonomika je plne integrovaná do jednotného trhu, ale aj preto, aby znížilo riziko nestability vyplývajúcej z členských štátov s nadmernými deficitmi a dlhmi. To vysvetľuje posadnutosť úspornými politikami. Hladké fungovanie menovej únie si vyžaduje súhlas členských štátov s Paktom stability a rastu, avšak nadmerná úspornosť môže zabiť európsku ekonomiku.
V Grécku padlo HDP o 5 % a riziko bankrotu stále nie je zažehnané. V roku 2012 bude v recesii Taliansko, Španielsko a Francúzsko. S európskou hospodárskou politikou nie je niečo v poriadku. Ak zoberieme do úvahy závery summitu EÚ z 9. decembra, je jednoduché vidieť nedostatky. Takzvaná fiškálna únia je zásterka, iba nové meno pre zavedenie efektívnejších pravidiel pre členov Paktu stability a rastu.

Môže však existovať fiškálna únia bez rozpočtu EÚ? Prečo pozostáva Európska fiškálna únia iba z národných rozpočtových obmedzení? Rozpočet EÚ je nástroj na financovanie európskych verejných statkov – ako napríklad investície do výskumu, energetickej siete, zelené investície, kohézne fondy atď. – v skratke, je to nástroj solidarity a rastu. Je vhodné pripomenúť, že EMÚ znamená hospodárska a menová únia: fiškálna únia by mala poskytovať nástroje pre koherentnejšiu a efektívnu hospodársku úniu. Avšak pokiaľ ide o nemeckú vládu Európa viac solidarity a viac rastu nepotrebuje.

Návrhy z 9. decembra veľmi jasne obnažujú aj francúzske nápady: nová „Europe des patries,“ [Európa národov], Európa na čele s Francúzskom a jej spojencami. Ako povedal prezident Nicolas Sarkozy po stretnutí Európskej rady: „Fakt, že zodpovednosť riadenia teraz prináleží hlavám štátov a vlád, naznačuje nesporný demokratický pokrok.“

Toto je druhé zahmlievanie zo strany Rady. V Rade so 17 členmi je jasné, že hlavné rozhodnutia budú prijaté francúzsko-nemeckým direktóriom. Môžeme považovať takýto druh vlády za demokratický? Môže Európsky parlament (ktorý v návrhu Rady ani nebol spomenutý) rozpustiť toto direktórium?
Pre Sarkozyho nie je európska demokracia ničím iným ako súhrnom národných demokratických vlád. To zároveň vysvetľuje, prečo sa v UMP (Sarkozyho strana) a v iných častiach Európy diskutuje o vytvorení nového Parlamentu, ktorý bude pozostávať z členov národných parlamentov – tak ako Európsky parlament fungoval až do doby, kedy začal byť priamo volený.
Francúzsko-nemecké direktórium malo moc doviesť Európu do vážnej recesie, avšak nemá moc naplánovať ozdravenie. Ak sa polovica krajín EÚ nachádza v recesii, iba európsky plán pre rast, podporený hlavnými politickými stranami a sociálnymi partnermi, môže uspieť. Európa potrebuje ozdravný plán a demokratickú vládu. To sú dva aspekty toho istého problému.
Reálnou základňou európskeho ozdravného plánu je dlhodobá politická perspektíva v kľúčových cieľoch akými sú ako obnoviteľné zdroje energií, investície do ľudského kapitálu, komunikačné siete, regionálne politiky a jednotný trh. Iba európska demokratická vláda môže spustiť ambiciózny projekt, nájsť podporu u európskych občanov, národných parlamentov a udržiavať trvalý dialóg s Európskym parlamentom.

Jadro skutočnej európskej fiškálnej únie – nie iba posilnený pakt stability a rastu – už existuje. Základom ozdravného plánu je autonómny rozpočet EÚ. Dnešný rozpočet EÚ nie je autonómny a nie je ani dostatočne veľký. Autoritatívna správa „Európa pre rast“ – ktorú podpísali traja europoslanci: Jutta Haugová, Alain Lamassoure a Guy Verhofstadt – poukazuje na hlavnú líniu pre efektívnu reformu: rozpočet EÚ by mal byť financovaný z vlastných zdrojov (mix z dane z finančných transakcii, uhlíkovej dane a dane pre právnické osoby).

Navyše, niektoré národné výdavky (ako napríklad pokročilý výskum, rozvojová pomoc, obrana) by mohli byť riadené efektívnejšie z európskej úrovne. Úspory z rozsahu môžu vytvoriť značné európske dividendy. Po dobu trvania recesie je dobrou politikou aj znižovanie výdavkov národných rozpočtov. Keď ide o ozdravenie, Európska komisia už navrhla plán pre rast „20-20-20“, čiže redukciu skleníkových plynov o 20 %, 20 percentný podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie a 20 percentné zvýšenie energetickej účinnosti do roku 2020.

Časť tohto plánu sa venuje investíciám do dopravy, elektrických a internetových sietí za viac ako 1,5 bilióna eur do roku 2020 (približne 50 miliárd eur už bolo implementovaných). Niektoré z týchto investícii budú financované cez projektové dlhopisy.

Nemôžeme rozoberať detaily týchto návrhov tu. Možno, že to nestačí, a mali by byť posilnené.

Tak či tak zdôrazňujeme, že ozdravný plán je politickým projektom, pretože recesia sa môže veľmi ľahko zmeniť na desaťročnú depresiu, tak ako v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Nevyhnutné sociálne nepokoje a narastajúci euroskepticizmus spôsobí kolaps európskeho projektu. Direktórium so sebou prináša neefektívnosť, rozkol a recesiu.

Iba demokratická vláda môže priviesť Európu do bezpečných vôd. Reforma, ktorá je nutná na dosiahnutie tohto cieľa, nie je komplexná: Hoci už je Európska komisia je zodpovedná Európskemu parlamentu, avšak dnes je považovaná za byrokratickú organizáciu, za sekretariát Rady.

Aby sme zmenili negatívny obraz o Európskej komisii musíme nevyhnutne spojiť prezidenta s európskymi voľbami, spojiť ho s vôľou ľudu, a posilniť jeho politickú autoritu tým, že spojíme posty predsedníctva Rady a Komisie. Cieľom je „Jeden prezident pre EÚ“. Neskôr bude zrejme nevyhnutné zmeniť metódu akou sú dosadzovaní eurokomisári.

Počiatočným bodom však môže byť rýchla reforma Lisabonskej zmluvy, a to ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2014. Na to, aby sme viac prepojili prezidenta EÚ s voľbami do Parlamentu potrebujeme reformu volebného systému do Európskeho parlamentu – európsky volebný obvod, tak ako bol navrhnutý europoslancom Andrew Duffom. Oveľa radikálnejšou reformou by bola priama voľba prezidenta EÚ, avšak táto reforma si vyžaduje viac času a širšiu verejnú debatu, keďže by vytvorila prezidentský systém.

Zakončím apelom na Európsky parlament. Legitímni zástupcovia občanov Európy sa musia ozvať. Nemôžu naďalej len ratifikovať rozhodnutia národných vlád alebo im len dávať rady. Majú právomoc (článok 48 Lisabonskej zmluvy) požiadať o nový konvent. Musia to využiť.

Mali by zapojiť občanov, občianske organizácie, národné parlamenty a odbory do debaty o budúcnosti Únie. Dnes sa v dôsledku zlého riadenia direktóriom dôvera občanov v inštitúcie EÚ vyparila. Jediná možnosť ako znovu získať ich dôveru je zapojiť ich do budovania skutočnej fiškálnej únie a federálnej vlády.“

Pozadie

Guido Montani je podpredsedom Únie európskych federalistov a člen Spinelliho skupiny .

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA