Nový Jednotný akt na oživenie Európy

Autor vo svojej analýze ponúka pohľady jednotlivých členských krajín na budúcnosť Európy a zároveň navrhuje nové riešenie, ktorým by EÚ mohla prekonať krízu spôsobenú zastavením procesu prijímania Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu.

Herzog tvrdí, že aj keď je jedným z cieľov nemeckého predsedníctva oživenie ratifikačného procesu euroústavy, členské krajiny sú v tejto otázke rozdelené viac ako kedykoľvek predtým.

Súčasný stav je, že 18 krajín, ktoré ústavnú zmluvu prijali, majú víziu akejsi „maxi-zmluvy.“ Na druhej strane Veľká Británia a Poľsko takýto ambiciózny projekt otvorene odmietli. K tomu všetkému Francúzsko a Holandsko, po tom, čo návrh v ratifikačných referendách dostal červenú, neponúkli žiadny upravený text, ktorý by boli ochotné akceptovať.

Podľa autora je možné situáciu prekonať inštitucionálnou reformou a zmenou štruktúry jednotlivých európskych projektov. Navrhuje dva kroky:
– zmluvné posilnenie funkčnosti komunitárnych orgánov (štáty by sa mali na tomto kroku dohodnúť do roku 2008);
– prijatie nového Jednotného aktu spolupráce a participácie, najmä v oblastiach troch projektov: trvalo udržateľný rozvoj, vedomostná spoločnosť a plná zamestnanosť.

Herzog argumentuje, že Jednotný akt bol úspešný v roku 1986 v prípade projektu vnútorného trhu, pretože stanovil jasnú agendu a zároveň aj nástroje pre jej uskutočnenie. Podľa autora by sa mal roly iniciátora zhostiť predseda Komisie, nakoľko má predpoklady byť vhodným sprostredkovateľom medzi členskými štátmi. Komisia má zároveň potenciál prinútiť členské krajiny k spolupráci, zvýšiť vplyv európskych inštitúcií a zapojiť do celého procesu aj občiansku spoločnosť.


Plné znenie analýzy nájdete na tejto linke [EN].

Autor je bývalý poslanec Európskeho parlamentu a v súčasnosti prezident francúzskeho think-tanku Confrontations Europe.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA