Orbánove Maďarsko: Konsolidácia moci

"Inštitucionálne zásahy maďarskej vládnucej strany Fidesz sú veľmi kontroverzné, ale nevyvolajú dostatočne veľké zmeny na to, aby spôsobili premiérovi Viktorovi Orbánovi nejaké problémy", hovorí Andrej Sadecki z Centra pre východné štúdiá vo Varšave.

Andrej Sadecki je analytikom varšavského Centra pre východné štúdie. Analýza bola po prvýkrát publikovaná tu.

Viktor Orbán stojí na čele Fideszu, ktorý je v koalícii s kresťansko-demokratickou stranou, a má v parlamente ústavnú väčšinu. Od jari 2010, kedy pravzala moc, sa táto koalícia snažila zaviesť program premeny štátnych inštitúcií. Tieto politické reformy kulminovali v novej ústave, ktorá je platná od 1. jauára 2012.

Právomoci Ústavného súdu môžu byť vážne obmedzené a mnohé aspekty fungovania štátu budú regulované ústavnými zákonmi. Tie majú byť prijaté rovnakým spôsobom ako novelizácie ústavy. Najdôležitejšie, a zároveň najkontroverznejšie ústavné zákony boli prijaté koncom roka 2011, tesne predtým, ako nová ústava vstúpila do platnosti.

Po mediálnom zákone, ktorý umožňuje uloženie vysokých pokút médiám a po novej ústave, ktorá obmedzuje právomoci Ústavného súdu, je ďalším krokom Fideszu v jeho ceste za upevnením moci v krajine zmena v riadení centrálnej banky. Najnovšie novely volebného zákona pomôžu Fideszu znovu získať silu, aj keď ich popularita prudko klesá. Vládnuca pravica vyhlásila vznik nového Maďarska so silnou exekutívou, ktorá bude schopná dostať krajinu z krízy.

Tieto zmeny však sprevádzali silnejúce protesty zo strany opozície a a kritika zo zahraničia. Orbánove rozhodnutia vzbudzujú dojem, že má záujem rozpustiť tripartitu a ohrozí tým demokraciu v Maďarsku.

Zmeny vo volebnom systéme

Parlament prijal nový volebný zákon v decembri minulého roka. Tento zákon zásadnejšie nemení zmiešaný (väčšinový a proporčný) volebný systém, ale zavádza množstvo úprav, ktoré sú výhodné pre najsilnejšiu stranu.

Počet poslancov v jednokomorovej Národnej rade sa znížil z 386  na 199. Počet jednomandátových volebných obvodov sa zredukoval na 106. Ich podiel v počte kresiel sa však zvýšil zo 46% na 53%.

V jednomandátových volebných obvodoch sa nič nemení. Volič má stále k dipozícii dva hlasy: jeden pre kadidáta vo volebnom obvode (väčšinový systém), a jeden pre strany (proporčný systém).
Takzvané "nepoužité" hlasy pre kandidátov z jednomandátových obvodov, ktorí nezískali kreslo v parlamente, budú pripočítané strane. "Element náhrady" sa tiež zmenil v prospech víťaza: nebudú pridané len hlasy pre neúspešných kandidátov z obvodov, ale aj "nepoužité" hlasy pre víťaza. Ak napríklad víťaz získa 40,000 hlasov a druhý v poradí získa 20,000 hlasov, 19,000 "nepoužitých" hlasov pre víťaza bude pripočítaných strane.
Vďaka týmto riešeniam môže strana, ktorá vo voľbách získala 30-35%, mať až dve tretiny kresiel v parlamente.

Nový zákon tiež upresňuje ustanovenia novej ústavy, ktorá umožňuje voliť maďarským občanom žijúcim v zahraničí. Tí však môžu voliť iba jednu zo strán. Od plánu vytvoriť doplnkové volebné obvody pre zahraničných Maďarov nakoniec upustili.  

Zmeny v centrálnej banke

Nový zákon o maďarskej centrálnej banke prináša pozíciu tretieho viceprezidenta, ktorého bude nominovať premiér, a nie prezident banky, ako to bolo doteraz.
Tiež sa mení počet členov menového výboru, a to zo siedmich na deviatich. Týchto volí parlament (okrem prezídia banky, ktoré je tiež súčasťou výboru).

K tomuto zákonu je priložené vyhlásenie, ktoré hovorí, že vláda nebude ovplyvňovať centrálnu banku a jej manažment. Tento zákon tiež opätovne zavádza ustanovenie, podľa ktorého devízové rezervy banky nesmú byť použité na vyplatenie dlhov štátnej správy.

Nový zákon o centrálnej banke však nezmenil základné pravidlá fungovania banky. Nebola spojená s národným finančným dozorom (aspoň zatiaľ, pretože zákon nič také nestanovuje), čo sa pôvodne komunikovalo ako pokus zbaviť sa Andrása Simora, prezidenta centrálnej banky, ktorý sa kriticky vyjadroval na adresu vlády. Ak by sa totiž tieto dve inštitúcie spojili, muselo by sa zmeniť vedenie.

Skutočnosť, že sa tieto zmeny robili narýchlo, a tiež neutíchajúci konflikt medzi vládou a prezidentom centrálnej banky ohľadom r menovej politiky vyvolali obavy, že vláda sa snaží ovplyvňovať rozhodnutia centrálnej banky. Nové predpisy kritizovala aj Európska centrálna banka.

Reakcie zo zahraničia

Zmeny v pravidlách fungovania inštitúcií, ktoré boli donedávna nezávislé od premiéra – napr. Ústavný súd, centrálna banka, či súdnictvo – boli v zahraničí ostro kritizované. Najväčšia kritika prišla Hillary Clintonovej.
Ministerka zahraničných vecí Spojených štátov amerických žadala, aby sa dodržiavali "pravidlá demokracie" a kritizovala zníženie nezávislosti súdnictva, zákon o cirkvi, (ktorý zvýhodňuje tie, ktoré sú v krajine dlhodobo uznávané). Kritizovala obmedzenie nezávislosti médií a zbavenie frekvencií ľavicovo-orientovaného Klubradia.

Európska komisia vyjadrila výhrady k reforme súdnictva, k zákonu o centrálnej banke a finančnej stabilizácii krajiny. Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso apeloval na premiéra, aby stiahol tieto zmeny, no neúspešne.
Podľa Barrosa sú tieto zmeny v rozpore s európskymi dohodami a naznačil, že ich prijatie by mohlo skomplikovať vyplatenie úverov od Medzinárodného menového fondu a EÚ. Ak Európska komisia dospeje k záveru, že tieto opatrenia nie sú zhodné s európskym právom, začne sa priestupkové konanie.

Vzhľadom na súčasnú situáciu sa nepredpokladá, že by rozhovory s prezidentom MMF a EÚ priniesili pre maďarskú vládu očakávané výsledky.

Slabá opozícia

Aj keď takmer polovica respondentov v prieskumoch verejnej mienky nepodporuje žiadnu zo strán, Fidesz je stále neotrasiteľným lídrom. Demokratická koalícia pod vedením bývalého premiéra Ferenca Gyurcsánya, sa oddelila od socialistickej MSZP, druhej najväčšej strany v parlamente. Ultra-pravicový Jobbik v anketách dosahuje podporu blízku k 20%, čo je však zrejme horný limit popularity tejto radikálnej strany.

Najaktívnejšia strana, ktorá oponuje vláde je tá najmenšia v parlamente "Politika môže byť iná“(LMP), ale nie je schopná získať dostatočnú podporu nato, aby mohla viesť protesty.

Možný vývoj

Nové volebné pravidlá nahrávajú Fideszu tým bude môcť stanoviť termín predčasných volieb tak, aby zabránil opozícii získať silu. Navyše, Fidesz si rozšíri voličškú základňu o maďarských občanov žijúcich v zahraničí, ktorí získali občianstvo prostredníctvom zjednodušeného procesu a predpokladá sa ich účasť vo voľbách.

Zmenymôžu umožniť Fideszu zostaviť vládu aj v tom prípade ak príde o značnú časť podpory. Dokonca ak by aj Fidesz prišiel o moc, stále bude kontrolovať mnohé štátne inštitúcie (mediálnu radu, ústavný súd, rozpočtovú radu a maďarskú národnú banku), pretože v ich vedení sú Orbánovi ľudia a ich funkčné obdobia sú dlhé.

Mnohé riešenia pre inštitúcie sú limitované ústavnými zákonmi. Ten, kto nie je pre  Fidesz partnerom, bude mať veľmi malý priestor na realizáciu.  

Vláda pod Orbánovým vedením dokázala presadiť všetky významné zmeny v politickom systéme pred koncom roka 2011 a je nepravdepodobné, že by niektorú z reforiem odvolali pod tlakom zo zahraničia.

Vláda sa však bude snažiť dokázať, že tieto zmeny nepredstavujú žiadne ohrozenie demokracie, nenarúšajú tripartitné rozdelenie síl a nedestabilizujú financie štátu.

Maďarsko potrebuje obnoviť istotu na trhoch, pretože jeho ekonomická situácia sa zhoršuje, existuje hrozba recesie, znehodnocovanie forintu a úrokovej sadzby na cenné papiere, čo je pre vládu nežiaduce.

Výnosyz 10-ročných cenných papierov na druhotnom trhu už presiahli 10%, čo je najvyššia úroveň od roku 2009 s negatívnym dopadomštátny dlh (približne 80% HDP v roku 2011).
Napriek tomu je riziko, že by bolo Maďarsko insolventné relatívne nízke. Musí splatiť cenné papiere v hodnote 4.5 miliardy €, čo je relatívne nízka suma. Ak sa však ekonomická situácia v eurozóne zhorší, pôžička od MMF bude pre udržanie finančnej stability Maďarska nevyhnutná.

Ďalšie zdroje

    • Centrum pre východné štúdie (OSW)
    REKLAMA

    REKLAMA