Otvorenosť a tajomstvá v európskych inštitúciách

Autor v analýze porovnáva rozhodovacie procedúry Rady ministrov a Európskeho parlamentu. Zároveň kriticky zhodnocuje nové pravidlá zamerané na otvorenie stretnutí Rady.

federal trust
federal trust

 

V literatúre je často medzi EÚ a také krajiny ako Severná Kórea a Kuba kladené rovnítko, čo sa týka spôsobu rozhodovania za „zatvorenými dverami”. Politici v snahe zmeniť túto reputáciu, obnovili úsilie urobiť legislatívne procedúry Rady transparentnejšími.

Autor analýzy Richard Laming poukazuje vo svojej prípadovej štúdii (jún 2005-február 2006) o reforme v EÚ na „do očí bijúci a zreteľný kontrast” medzi prístupom Európskeho parlamentu a Rady ministrov k rovnakým návrhom Európskej komisie.

Parlament „sa stretáva verejne, dokumenty sú pre verejnosť dostupné, dodatky sú jasne identifikovateľné a vyžadujú explicitnú podporu menovaného zdroja, hlasovanie sa zaznamenáva a jednotlivé rozhodnutia sú jasné a jednoznačné”. V kontraste k tomu, „zasadnutia Rady sa konajú neverejne, rozhodnutia nie sú formálne publikované, dodatky sú k textom pripájané bez návrhov a špecifikovaných dôvodov, pre konečné hlasovanie nie je jasná procedúra a rozhodnutia sú niekedy nejasné”.

Laming preto na pozadí týchto skutočností vo všeobecnosti privítal nové pravidlá odsúhlasené v decembri 2005, na základe ktorých sa sprehľadnia zasadnutia Rady. Na druhej strane si myslí, že koncepty ako „záverečné rokovanie”, „hlasovanie”, alebo to, čo vidí ako umelé rozdiely medzi „technickými” a „politickými” stretnutiami, by nemali nemali určovať príležitosti, kedy budú zasadnutia otvorené pre verejnosť.

Autor zdôrazňuje, že v skutku veci nie sú také jednoznačné v spôsoboch práce Rady. Odporúča, aby sa rozdielne zaobchádzalo so „stretnutiami, na ktorých sa môžu prijímať dodatky k navrhnutým textom (tie by mali byť verejné) a tými, na ktorých sa nemôžu (tie by nutne verejné byť nemuseli). Takto by sa stali členovia Rady zodpovednými za svoje konanie. Na druhej strane by sa odstránil aj závoj tajomstiev a konsenzu v Rade – závoj, ktorý často skrýva zodpovednosť konkrétneho národa”.

Autor zdôrazňuje, že v praxi ani nebude potrebné prijať akýkoľvek dodatok k Zmluvám o Európskych spoločenstvách. Budú stačiť len modifikácie pravidiel a procedúr v rozhodovaní Rady. Tieto ciele sú podľa neho dosiahnuteľné v tom prípade, že národní politici naozaj chcú „demokratickejšiu a zodpovednejšiu Úniu”, ktorá sa znovu priblíži svojim občanom.

Plné znenie analýzy nájdete v anglickom jazyku na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA