Perspektívy Ústavnej zmluvy pre Európu – monitoring ratifikačných diskusií

Jedným zo záverov pracovného dokumentu European Policy Institutons Network je, že 22 z 25 členských štátov Ústavu ratifikuje. Ratifikáciu v Českej republike a Poľsku pokladá za „neistú“, a vo Veľkej Británii za „skôr nepravdepodobnú“.

CEPS, logo
CEPS, logo

Po veľkom úspechu prieskumu volieb do Európskeho parlamentu (EPIN Working Paper No. 11) sa jeho autori z European Policy Institutions Network (EPIN – Sieť európskych politických inštitúcií) rozhodli použiť podobný prístup pri aj pri monitoringu súčasného procesu ratifikácie Európskej ústavnej zmluvy. Zistenia, predstavené v tomto dokumente, sa preto opierajú o výsledky prieskumu, uskutočneného medzi národnými expertmi, spojenými v rámci organizácie EPIN. Sú v podstate subjektívne, no napriek tomu veľmi dobre informované. Správa čerpá z výsledkov prieskumov, zozbieraných v 20 členských krajinách EÚ, doplnených o ďalšie zdroje informácií v ostatných krajinách.

Pridaná hodnota tohto prieskumu spočíva skôr v jeho komparatívnej šírke a analýze, než v hĺbkovom hodnotení každej národnej diskusie. Ratifikačný monitoring EPIN bude pravidelne aktualizovaný v súvislosti s meniacou sa situáciou.

Kľúčové závery správy sú:

  • V súčasnosti sa zdá pravdepodobné, že ratifikácia Ústavnej zmluvy bude úspešná v 22 z 25 členských krajín EÚ, iba v prípade Českej republiky a Poľska je pokladaná za „neistú“ a vo Veľkej Británii za „skôr nepravdepodobnú“. Vo všetkých krajinách, v ktorých sa bude hlasovať iba v parlamentoch, je ratifikácia „vysoko pravdepodobná“. V Českej republike a Poľsku je ratifikácia pravdepodobnejšia v referende, pretože kvalifikovaná väčšina by bola v parlamente ťažko dosiahnuteľná.

  • Čo sa týka politických strán, vo všetkých členských štátoch existuje široký politický stredný prúd, ktorý ratifikáciu ÚZ podporuje. Vo Veľkej Británii, v Českej republike, v Poľsku a na Malte je však stred politického spektra výrazne rozštiepený. Dokonca ani vo Francúzsku nie sú stanoviská hlavných mainstreamových politických strán také jasné, ako sa pozorovatelia zvyčajne domnievajú.

  • V európskych štátoch existujú rozličné procedúry, časové harmonogramy a politické podmienky pre parlamentné hlasovania a referendá, čo komplikuje „európsku“ diskusiu a nedáva veľa podnetov na výmenu stanovísk cez národné hranice. Z toho vyplýva, že ohnisko diskusií leží v súčasnosti prevažne v národných štátoch.

  • Kľúčovými hráčmi v diskusii by mali byť národní politici. To je prísľubom živých diskusií o európskej otázke v národných štátoch, najmä v tých krajinách, v ktorých sa uskutočnia referendá. Prináša to však aj riziko, že národní aktéri diskusiu zneužijú na propagáciu domácej agendy. V diskusii stále chýbajú európski aktéri a medzinárodná angažovanosť najdôležitejších hráčov.

  • V ratifikačných diskusiách vo väčšine členských krajín sa stále objavuje séria kľúčových otázok. Tieto otázky sú však vnímané z pohľadu národných štátov a je tam len obmedzený priestor pre medzinárodný vplyv.

  • Otázky, priamo spojené s Ústavnou zmluvou, sú často technického charakteru a v podstate menej zaujímavé pre širokú verejnosť, a sú využívané skôr zástancami ÚZ s cieľom získať podporu ratifikácii, zatiaľ čo politické otázky častejšie využívajú oponenti ústavy.

  • Ako argument za ratifikáciu ústavy sa najčastejšie používajú dve otázky: ustanovenia o SZBP a posilnenie pozície EÚ ako globálneho hráča, ktoré z nich vyplývajú. To pravdepodobne potvrdzuje, že občania chcú, aby sa EÚ stala aktívnejšou na poli Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Vytvorenie postu ministra zahraničných vecí EÚ sa bude zrejme tiež využívať ako argument v prospech ratifikácie.


Celý text dokumentu nájdete na stránke Centre for European Policy Studies.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA