Poľsko v EÚ – Druhotriedny líder

Skúsenosť poľského predsedníctva v roku 2011 ukazuje ako Lisabonská zmluva obrala predsedníctva v Rade o relevanciu ako aj to, vďaka kríze sú krajiny mimo eurozóny politicky bezvýznamné.

„Poľskí úradníci viedli predsedníctvo efektívne, s plným nasadením a dôkladnou prípravou nepriek tomu, že to bolo po prvýkrát. A predsa, z hľadiska politického vplyvu neuspeli. V ich možnostiach ovplyvňovať  Európsku radu nebola žiadna pridaná hodnota.

 Vplyv na eurozónu bol nulový. Iniciatíva za účasť na stretnutiach euroskupiny bola odmietnutá. Ku koncu poľského pôsobenia sa Únia politicky rozdelila na Veľkú Britániu a zyvšok z čoho sa veľmi skoro stalo eurozóna vs. nečlenovia eurozóny pokiaľ ide o Fiškálny kompakt.

Česká republika a Veľká Británia sú už dnes na okraji. O Poliakoch môžeme prinajlepšom povedať, že boli vojakmi vo vojne o kríze v eurozóne  (práca, ktorú robili na legislatívnom balíku známom ako six-pack o hospodárskom riadení v eurozóne), neboli ale medzi generálmi, ktorí sa stretli 21. júla alebo 26. októbra počas summitov eurozóny.

Oficiálne priority poľského predsedníctva mali tri hlavné motívy: ekonomiku, bezpečnosť a otvorenosť. Život ale tieto priority silno predefinoval. Najdôležitejšou témou sa počas šiestich mesiacov stal six-pack. Jeho úspešné prijatie začiatkom jesene bol veľmi dôležitý krok v boji s krízou.

Medzi kľúčovými rozhodnutiami (prijatými či nie) boli európsky patent, diskusia o pravidlách Schengenu a (ne)rozširovanie Schengenu o Rumunsko a Bulharsko, začiatok rokovania o viacročnom rozpočtovom rámci, prijatie rozpočtu na rok 2012 a ukončenie klimatických rokovaní v Durbane.

Významné boli aj rozhodnutia o zahrnutí Kaliningradu do bezvízového režimu, ukončenie rokovaní o obchodnej dohode  s Ukrajinou, začiatok o rozhovorov o zóne voľného obchodu s Gruzínskom a Moldavskom. Podpis prístupovej zmluvy Chorvátska bolo jednou z najviditeľnejších udalostí. Druhou bol príhovor ministra zahraničných vecí Sikorského v Berlíne v novembri 2011, v ktorom vyzýval Nemcov k tomu, aby nerezignovali na záchranu eura .

Tento prejav posilnila pozíciu Poľska u nemeckej politickej elity. Bola kulmináciou poľských ašpirácií vysloviť nekompromisnú proeurópsku pozíciu v spojení s rastúcou ekonomickou a politickou aktivitou.

Poliaci prešli testom dospelosti v EÚ, ktorým predsedníctvo je. Nemalo väčšie problémy. Pozícia krajiny sa v Európe upevnila. Najväčším ale problémom ostáva, že sa predsedníctvo stalo irelevantným v najdôležitejších bojoch . Ako teda nebyť v dnešnej Európe marginalizovaný? Odpoveď sa zdá byť jednoduchá – treba vstúpiť do eurozóny. Dnes je ale vstup do eurozóny toxický. Keďže teda jediná cesta z marginalizácie je nepriechodná, poľská stratégia v najbližších rokoch sa bude rovnať úlohe kvadratúry kruhu.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA