Pomôže Holandsko Cameronovi s reformou EÚ?

Pri rokovaniach o podmienkach zotrvania Británie v EÚ musí David Cameron hľadať spojencov. Aby niečo dosiahol, musí ich najprv správne pochopiť, inak zostane v izolácii.

Rem Korteweg je vedúcim výskumníkom v Centre pre európsku reformu (CER) v Londýne.

Na to, aby bolo možné otvoriť rokovania o britských požiadavkách smerom k EÚ, musí David Cameron nájsť spojencov. Jedným z jeho cieľov je Holandsko. Cameron vo svojom januárovom prejave chválil snahy holandskej vlády „poriadne preskúmať, čo by EÚ ako taká mala a nemala robiť.“

Takzvaná revízia princípu subsidiarityv Holandsku už prebehla a výsledkom je zoznam 54 politických oblastí, v ktorých by podľa Haagu nemala mať EÚ vôbec žiadne alebo slabšie právomoci. Mnoho európskych lídrov na to reagovalo skepticky alebo boli úplne proti. Britská vláda považuje holandský návrh revízie subsidiarity za dobrú správu. Ak si však Cameron myslí, že Holandsko podporí radikálne zmeny EÚ, mýli sa.

Nie je ťažké vidieť, prečo si Cameron myslí, že Holandsko je na jeho strane. Rovnako ako britský premiér, aj holandský premiér Mark Rutte tvrdí, že „obdobie, kedy bola EÚ jednotná vo všetkých politických oblastiach je už minulosťou.“ Holandsko hovorí, že Komisia by už nemala mať väčšie právomoci v oblastiach sociálneho zabezpečenia, dôchodkov, trestného zákonodarstva a mediálaneho pluralizmu. Holandsko je proti nezávislému rozpočtu a daňovému systému EÚ. Holandská vláda verí, že Komisia by sa mala sústrediť na všeobecné ciele EÚ a implementáciu ponechať členským štátom.

Holanďania sa rovnako ako Briti vždy obávali európskeho superštátu a preferujú vyváženie právomocí Británie, Nemecka a Francúzska. Holandsko zdieľa britský pohľad na voľný trh a neverí ani, že by spojenie Paríž-Berlín ani silná európska vláda konali v záujme Holandska. Preto sa Holanďania obávajú ako horlivej Komisie, tak aj vystúpenia Británie z EÚ.

Holandská revízia princípu subsidiarity tiež prispela k rastúcemu euroskepticizmu v krajine – podobne ako Cameronova stretégia referenda. Populistický líder holandskej Strany slobody – Geert Wilders – utrpel v posledných voľbách veľkú porážku, jeho hviezda začala ale opäť stúpať. Jeho úspech však ide na úkor stredo-pravej strany Marka Rutteho, podobne ako zvyšujúca sa podpora britskej Strany nezávislosti (UKIP) ide na úkor Konzervatívnej strany. Aby opoziční kresťanskí demokrati Wildersa oslabili, otvorili debatu o odňatí kompetencií EÚ. Revízia princípu subsidiarity je snahou umlčať tieto názory.

Tu však všetky britsko-holandské podobnosti končia. Na rozdiel od britskej koalície, kde jasne dominuje Konzervatívna strana, Rutteho liberálna strana má takmer rovnakú podporu ako sociálni demokrati s počtom poslancov 41 ku 38. Rutteho strana VVD je euroskeptickejšia ako sociálni demokrati. Minister zahraničných vecí zo strany sociálnych demokratov, ktorý je zodpovedný za projekt revízie subsidiarity, Frans Timmermans, je neochvejný proeurópan. A pretože Holandsko predsedá Euroskupine (skupina ministrov financií krajín Eurozóny) je pre holandskú vládu ťažké byť k EÚ zvlášť kritickou. Holandsko má tiež hlavný ekonomický a geopolitický záujem v zachovaní spojení s EÚ a využívaní všetkých výhod jednotného trhu.

Holandské návrhy revízie subsidiarity by nemali taký ďalekosiahly dopad ako dúfal Cameron. Výsledky revízie napríklad hovoria, že EÚ by nemala zasahovať v oblasti lesníctva, národnej ochrany pred povodňami, ani v určovaní pravidiel kvality ovzdušia, mlieka v školách a v bezpečnosti tunelov alebo v otázke nádob pre olivový olej. Toto nie sú veľmi odvážne myšlienky ako zmeniť spôsob fungovania EÚ. Holansko chce navyše väčšiu európku spoluprácu v oblasti obrany, klimatických zmien, energetiky, migračnej politiky a spoluprácu v boji proti cezhraničnej kriminalite. Zároveň bojuje za dokončenie jednotného trhu a zlepšenie efektívnosti a legitimity prijímania rozhodnutí v eurozóne.

Ak aj Rutte a Cameron zdieľajú väčšinu názorov o tom, čo je zlé v EÚ, ich názory sa rozchádzajú v otázke ako to zlepšiť. Rutte odmieta návrh výnimiek a odňatí právomocí únii a tvrdí, že zmena zmluvy nie je ani možná ani žiaduca. Predstavil vlastný pohľad, ktorý hovorí o zmiernení toho, čo vníma ako aroganciu Európskej komisie. Nástroj ktorý preferuje je subsidiarita. Tento princíp – ktorý je základom zmlúv EÚ, no nie je adekvátne uplatňovaný – hovorí, že EÚ by mala konať len vtedy, ak kroky na úrovni EÚ prinesú lepšie výsledky ako opatrenia jednotlivých členských štátov na národnej úrovni.

Aké reformy by teda mohol Cameron navrhnúť, aby získal podporu Holandska? Jednou z reforiem by mohlo byť priznať národným parlamentom väčšiu úlohu pri kontrole dodržiavania zásady subsidiarity, napríklad posilnením postupu „žltej karty“. Žltá karta už dnes umožňuje najmenej tretine parlamentov členských požiadať Komisiu, aby stiahla návrh legislatívny, ktorý je podľa nich v rozpore so zásadou subsidiarity. Žltá karta by sa mohla zmeniť na „červenú kartu“, ktorá by pre Komisiu znamenala už povinnosť takýto návrh stiahnuť. Ďalšou možnou refermou by mohlo byť zníženie počtu komisárov, čím by sa znížilo množstvo nechcených iniciatív a Komisia by sa tak lepšie sústredila na hlavnú prácu. Avšak keďže táto zmena by si vyžadovala zmenu zmlúv, čiastkovým krokom by mohlo byť vymenovanie dvoch úrovní komisárov (senior a junior) v novej Komisii (od 2014).

Holandský návrh revízie princípu subsidiarity získal podporu Nemecka, Švédska, Fínska a Rakúska. Niektoré z týchto štátov zvažujú podobné kroky. Dokonca aj predseda Parlamentu Martin Schulz povedal, že princíp subsidiarity by sa mal posilniť.

David Cameron by mohol postupovať spoločne s Holandskom a ďalšími reformne zmýšľajúcimi členskými štátmi v snahe sprísniť presadzovanie princípu subsidiarity, bez toho, aby si to vyžadovalo zásadnú zmenu zmlúv. No v prípade, že by britský premiér nesprávne odhadol potenciálnych spojencov a bude presadzovať výnimky pre Britániu a rozsiahle odňatie právomocí, Británia sa ocitne v izolácii.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA