Predsedníctvo je hlavne o nás

Cyperské predsedníctvo ponúka viacero praktických ilustrácií toho, ako sa menia postavenia a úlohy rotujúceho predsedníctva v Európskej únii. O tom, čo tieto zmeny znemenajú pre Slovensko, píše Vladimír Bilčík.

"Z pohľadu slovenskej európskej politiky sú podstatné nielen prípadné úspechy Nikózie pri rokovaniach o budúcom finančnom rámci EÚ, ale aj aktuálne skúsenosti s výkonom predsedníckej funkcie. Bratislava zažije vlastné predsedníctvo v EÚ v roku 2016.

Pôsobenie predsedajúcej krajiny dnes ovplyvňuje súbor aspoň troch podstatných faktorov. Tým prvým sú mocenské straty dané Lisabonskou zmluvou, ktoré súvisia s dynamikou rozhodovacích a vyjednávacích procesov v značne rozšírenej EÚ po prijatí dvanástich nových členských krajín od roku 2004.

Lisabonská zmluva zbavila rotujúce predsedníctvo výkonných i ceremoniálnych funkcií v Európskej rade, kde rozhodujú šéfovia vlád a hlavy štátov o strategickom smerovaní EÚ. Novým stálym predsedom Európskej rady sa stal Herman van Rompuy, pod vedením ktorého sa dnes na summitoch EÚ stretávajú lídri členských krajín. Zástupca predsedajúcej krajiny už nenastoľuje agendu a primárne nehľadá dohodu o spoločnom európskom záujme. Európska rada je po Lisabone nielen užším klubom národných exekutív, keďže jej zasadnutí sa po novom nezúčastňujú ministri zahraničných vecí. Je aj výraznejšie medzivládnou inštitúciou, kde sa otvorene artikulujú a tvrdo presadzujú národné záujmy jednotlivých krajín.

Okrem Európskej rady predsedníctvo stratilo vplyv aj na oblasť zahraničnej politiky. Rade pre vonkajšie záležitosti predsedá nová vysoká predstaviteľka pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku Catherine Ashton. V praxi to znamená, že tak ako malo poľské predsedníctvo v roku 2011 obmedzený dosah na politiku Východného partnerstva, cyperské nemusí hrať podstatnú úlohu pri riešení aktuálnych problémov na Blízkom východe."

Celé znenie článku nájdete na stránkach Zahraničnej politiky

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA