Prepisovanie základných pravidiel európskej diplomacie: ESVČ v procese

Tvorba Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) sa ukázala byť ťažšia ako sa očakávalo. Nie je to však až také prekvapenie, ak si zoberieme, že detaily sa nezverejnili až do obdobia implementácie, a to si vyžaduje prepísanie základných pravidiel v európskej diplomacii, uvádzajú vo svojej správe Timo Behr, Johanna Nykänen and Aaretti Siitonen z Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov (FIIA).

Nasledujúce body predstavujú zhrnutie správy FIIA.

  • Nová ratifikovaná Lisabonská zmluva zľahka načrtla výzor Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), no úlohu nastavenia ostatných detailov ponechala na proces vyjednávania v realizačnej fáze.

  • V diskusii o ESVČ „po Lisabone" sa Komisia pokúsila zaistiť si kontrolu nad zahraničnou politikou EÚ, zatiaľ čo Európsky parlament požiadal o demokratickejší prístup a obhajoval prijímanie rozhodnutí na základe „komunitnej metódy“. Rada balansuje medzi nutnosťou vytvoriť fungujúcu službu a svojim inštinktom zachovať výsady jednotlivých členských štátov.

  • K väčšine konfrontácií došlo kvôli rozdielom názorov, či by mala mať budúca služba medzivládny alebo supranacionálny charakter. 

  • Výsledok tohto konfliktu nebude mať za následok iba zmenu súčasnej rovnováhy medzi inštitúciami v Bruseli, ale aj zmenu štruktúry a smerovania európskej diplomacie.

  • S vytvorením ESVČ sa prístup EÚ k medzinárodným záležitostiam pravdepodobne stane viac „politický“ a „medzivládny“. To EÚ uľahčí vydávať rýchlejšie a rozhodnejšie opatrenia, no môže sa to tiež odraziť v strate normatívneho charakteru EÚ sko medzinárodného hráča.

  • Rovnako ako predtým bude schopnosť EÚ vystupovať na medzinárodnom poli ako zjednotený hráč závisieť na schopnosti Rady prijať jednotné rozhodnutia. To, či bude ESVČ katalyzátorom jednotnejšej európskej zahraničnej politiky alebo ochranou národných záujmov, sa ešte len uvidí.

REKLAMA

REKLAMA