Príprava na multipolárny svet v roku 2020

S ohľadom na pravdepodobný relatívny pokles americkej moci v blízkej budúcnosti, by mala EÚ zlepšiť svoje inštitúcie a kapacity, ak sa má v novom multipolárnom systéme objaviť ako silný piliér. Tvrí to analýza Centra pre európsku reformu.

centre for european reform, cer
centre for european reform, cer

Americký vplyv na svetovú scénu, od súčasnosti do roku 2020, poklesne. Iné mocnosti ako napríklad Čína, India a Brazília nastúpia na scénu, aby si zaistili svoj globálny podiel. Tým transformujú unipolárny svetový systém na multipolárny, domnievajú sa autori analýzy. Otázka podľa autorov nestojí tak, či medzinárodný systém bude unipolárny, ale akým spôsobom sa tento systém vyvynie.

V „neželateľnom“ modeli sa viaceré póly spoja do dvoch nepriateľských aliancií a Západ sa postaví proti „osi autokracií“ (ako Rusko alebo Čína) a proti islamu – čo je scenár, ktorý by sa mohol obajviť po útoku Západu na Irán, konštatujú autori.

Naopak, „želaný“ model multipolarity bude skutočne multipolárny, ak budú všetky jeho póly oddané vláde zákona a hrať aktívnu rolu v medzinárodných inštitúciách a zmluvách, hovorí analýza CER.

Veľa bude záležať na Európe, ak sa má tento druhý scenár naplniť, kedže USA, Čína a Rusko sú schopné multilaterálneho aj unilaterálneho správania.

Autori formulujú sedem konkrétnych odporúčaní pre EÚ, akými môže zlepšiť váhu Európy vo svete.

1. Úspešná európska ekonomika. Vnímanie, že Európa je preregulovaná a nedynamická podkopáva „mäkkú moc“ EÚ. Reformná ekonomická agenda by mala klásť dôraz na silnejšiu konkurencieschopnosť, nové schémy pre prilákanie kvalifikovaných migrantov a ďalšiu liberalizáciu energetiky a sektoru služieb.

2. EÚ by mala viesť svet v boji proti klimatickým zmenám. Ak bude európska schéma obchodovania s emisiami úspešná, mojhli by Európania presvedčiť Američanov, aby sa zapojili do globálneho systému a ponúkli svoje enviromentálne technológie rozvojovým krajinám. Európania by mohli presvedčiť väčšinu sveta, aby sa pridala so systému, ktorý nahradí Kjóto po roku 2012.

3. Pokračovať s rozširovaním EÚ a zahrnúť do neho aj krajiny s moslimským obyvateľstvom ako je Turecko. EÚ by tak získala viac vplyvu a rešpektu v mnohých častiach sveta.

4. Posilniť kapacity spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, najmä zabezpečením dostatočného personálu pre zahraničnú službu, ktorú predpokladá nová Lisabonská zmluva o EÚ a ukázať, že EÚ je pripravená rozmiestniť svoje sily na celej zemeguli.

5. Zlepšiť spoluprácu v spravodlivosti a vnútorných záležitostiach (JHA). Únia bude čím ďalej, tým viac zamestnávaná bojom proti terorizmu, ilegálnej imigrácii a oragnizovanému zločinu. Mala by začať rozmýšlať o vytvorení vnútornej služby do roku 2020, podľa vzoru zahraničnej služby. Existujúce agentúry EÚ v obasti JHA by sa tak mohli zlúčiť do jednej, čo by zaručilo ich väčšiu efektívnosť.

6. EÚ musí zachovať silnú podporu pre medzinárodné právo a snažiť sa o obnovenie inštitúcií globálneho vládnutia. Prioritou by malo byť vytvorenie uránovej banky, ktorá by pod dohľadom IAEA, zásobovala palivom všetky krajiny s jadrovým programom a tým by zamedzila potrebe vlastných obohacovacích cyklov.

7. Únia sa musí konštruktívne angažovať v komunikácii s ostatnými globálnymi partnermi, vrátane tých nedemokratických, pričom by mala preferovať vzťahy so Spojenými štátmi.

Autori uzatvárajú konštatovaním, že ak Európa nebude schopná presvedčiť ostatných o výhodách multipolarity, jej občania budú svedkami „veľmi pochmúrneho 21. storočia“.


Kompletný text analýzy v anglickom jazyku môžete nájsť na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA