Reflexia situácie v Grécku

Grécku krízu môžeme najlepšie pochopiť ako boj medzi politickými elitami a jej občanmi o novú spoločenskú zmluvu, napísal pre EurActiv Jens Bastian z ELIAMEP.

Autorom analýzy je Jens Bastian, bývalý úradník Európskej agentúry pre obnovu a vedecký pracovník Helénskej nadácie pre európsku a zahraničnú politiku (ELIAMEP).

„Dnes je už jasné, že piata tranža bude vyplatená. Dohodu s Trojkou oznámili v piatok (3. júna) a premiér Jorgos Papandreou o nej následne informoval svojho kolegu v Luxemburgu Jeana-Claudea Junckera. 

Zaujímavé je, že Papandreou to urobil vlastnoručne a nie prostredníctvom svojho ministra financií Jorgosa Papaconstantinou, tak ako tomu bolo v minulosti. Premiér chce zrejme vystupovať asertívnejšie, čo mnohí čakali už niekoľko mesiacov.

Avšak hoci platba tranže je istá, každé ďalšie štvrťročné vyhodnotenie bude oveľa náročnejšie. Podlieha zároveň čoraz väčšiemu riziku (že nebude splatená) a prísnejším podmienkam (prepúšťanie vo verejnom sektore).

Hrozba, ktorá sa presúva do druhého polroka 2011 a na začiatok 2012 je tá, že v istom momente môže niektorý z členov Trojky „stlačiť spúšť“. Keby som mal dať peniaze tam, kde mám ústa, myslel by som si, že je to Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý sa stále viac približuje k vystúpeniu z finančnej dohody.

MMF opakovane varoval, že stiahne svoje 3 miliardy eur z piatej 12 miliardovej tranže, ktorá mala byť vyplatená v júli 2011. MMF sa snaží získať záruky, že Grécko bude počas najbližších 12 mesiacov dostatočne financované a nezbankrotuje.

Avšak, tak ako sa to stalo už veľakrát počas posledných 16-ich mesiacov, simultánne s hodnotením Trojky niektorá z ratingových agentúr vždy znížila grécky rating. V tomto prípade to bola Moody´s, ktorá znížila hodnotenie gréckeho dlhu na úroveň Caa1, čo je rovnaká hodnota akú má Kuba (!) a zvýšila tak riziko bankrotu. Pád suverénneho ratingu za menej ako dva roky z úrovne A na túto [špekulatívnu] úroveň je niečo úplne nové, a nielen v eurozóne!

Načasovanie zníženia ratingu bez počkania na hodnotenie, je však podľa mňa politickým škandálom. Tým, že tri najväčšie ratingové agentúry nevhodne a úmyselne zasiahli do tejto záležitosti, naznačuje, že sa cez zadné dvierka stali spolutvorcami politiky v Aténach a aj inde.

Táto opakujúca sa situácia a bezprecedentné ovplyvňovanie sa musí stať témou rokovania o nových reguláciách ratingových agentúr v Európe, tak ako to zvažuje [Európska] komisia a [Európsky] parlament.

Nakoľko je stabilná menová únia, v ktorej členovia a milióny občanov závisia od hodnotenia troch súkromných ratingových agentúr, ktoré majú vo svojich rukách monopol na ratingy a držia vlády v šachu?

Niekoľko týždňové rokovania Trojky v Grécku ukázali, že radikálne zníženie daní, ktoré presadzuje líder najväčšej opozičnej strany Nea Dimokratia (Antonio Samaras), nemá podporu vlády, MMF, EÚ a ani ECB (Európska centrálna banka).

Samarasov návrh na zavedenie rovnej dane na úrovni 15 % nerieši hlavný štrukturálny problém Grécka, menovite schopnosť výberať dane (vymáhanie) a rozšírenie základu dane.

Vládne príjmy klesali počas prvých piatich mesiacov roku 2011, čím vytvorili fiškálnu dieru v hodnote 2,6 miliardy eur. Príjmy v období január až máj klesli na 17,9 miliardy eur, pričom za ten istý čas to vlani bolo 19,7 miliardy eur. Minister financií očakával, že vyzbiera 20,5 miliardy eur.

Na druhej strane, Papandreouva vláda prijala plán na každoročné znižovanie dane z príjmu právnických osôb. Tá by sa každý rok mala znižovať o jedno percento. Momentálne je na úrovni 23 % a do roku 2014 by mala klesnúť na 20 %.

Ak by sa znižovala akákoľvek iná daň, predpokladám, že to bude daň z pridanej hodnoty (momentálne na úrovni 23 %) a malo by dôjsť k spojeniu existujúcich troch DPH-čiek do dvoch, pričom ich sadzby budú 20 % a 10 %.

Druhým aspektom, ktorý vyplýva z rokovania Trojky a Papandreouvej vlády je postupné zväčšovanie jej tématického zamerania. Po roku fungovania je jasné, že systém, na ktorom sa dohodli v máji 2010 Papandreouva vláda a Trojka, bol nerealistický už od podstaty a priveľmi optimistický, čo sa týka časového plánu (napr. kedy by bolo Grécko schopné sa vrátiť na trh s dlhopismi).

A tak dnes vstupujeme do fázy prerábania tohto systému. Dnes obe strany uvažujú nad vecami ako:

  1. Balíček stimulov pre ekonomiku.
  2. Cielená investičná zložka, ktorá bude zahŕňať projekty v sektoroch ako turizmus, lodná doprava, zelené technológie a maloobchod.
  3. Miera a rozsah kolektívnych zmlúv, a do akej miery sú zamestnanci nimi viazaní
  4. Miera zamestnanosti vo verejnom sektore (nový pomer nahrádzania 1 ku 10), zlúčenie verejných organizácii (školy, nemocnice, poisťovne + penzijne fondy) a údržba.
  5. Rozšírenie základu dane (zníženie nezdaniteľného minima z 12 tisíc eur na 6 tisíc eur).
  6. Privatizácia, vytvorenie nezávislej organizácie, ktorá bude dohliadať na privatizáciu a na to ako budú financie z nej použité, reprofilácia (rôzne verzie)

Toto rozšírenie agendy je nevyhnutné a konštruktívne. Zaoberá sa aj inými vecami ako len slepým dôrazom na rozpočtové škrty (6,4 miliardy eur v roku 2011) a na úsporné politiky.

Aké sú politické dôsledky a výzvy vyplývajúce z týchto udalostí? Po prvé, a to je aj to najdôležitejšie, Papandreou sa snaží o širší konsenzus naprieč celým politickým spektrom v parlamente, hlavne s najväčšou opozičnou stranou Nea Dimokratia.

Táto snaha nebola doteraz úspešná. Avšak, zatiaľ čo sa snaží o dosiahnutie tejto zhody, možno čoskoro stratí podporu vo svojej vlastnej strane. Šestnásť poslancov PASOK-u napísalo nedávno premiérovi list, v ktorom ho žiadali, aby parlament dostal dostatok času prerokovať nové úsporné opatrenia, ktoré sa Grécko chystá uzavrieť s Trojkou. Aké sú možné scenáre pre najbližšie obdobie, napríklad do konca roka 2011?

Dobrovoľný odchod Grécka z eurozóny bol odmietnutý ako na európskej úrovni, tak aj Gréckom. Avšak v gréckej spoločnosti začína silnieť skepsa a odpor. Protestujúci z hnutia „Nezaplatíme“ , ktorí odmietajú platiť cestnú daň, a ľudia z „Rozhorčeného hnutia“ (Αγανακτισμένοι) z Námestia Ústavy (Syntagma square), propagujú nostalgické spomienky na drachmu a šíria anti-EÚ/anti-euro myšlienky.

Skladateľ a národná ikona Miki Theodorakis 7. júna počas protestu pred Aténskou univerzitou vyhlásil, že Grécko by malo vystúpiť z eurozóny a EÚ. Týmto výrokom si vyslúžil dlhý a hlasný aplaus. Nakoniec aj grécka eurokomisárka pre rybolov Maria Damanakiová vraj už dávno varovala, že buď sa Grécku podarí rýchlo vyriešiť krízu, alebo by sa malo vzdať eura.

Druhá katastrofická možnosť je, že Grécko vyhlási nesolventnosť. Tento krok mnohí považujú za realistický či dokonca nevyhnutný. Ide však o politicky neprípustnú vec pre Papandreouvovu vládu , ECB, EÚ a zatiaľ aj pre MMF (pozri rozhovor s Lorenzom Binim Smaghim vo Financialm Times, z 30. mája 2011). 

Tretia perspektíva sa týka európskej dimenzie a zodpovednosti eurozóny. Konkrétne, členovia Trojky sa zhodli na tom, že v prípade – dočasného – odstúpenia MMF od dohody finančnej pomoci Grécku, nahradia chýbajúce zdroje sami. Nový program pomoci pre Grécko by teda nebol nutný.

Otázne však je, odkiaľ by prišli dodatočné finančné zdroje? (i) Z Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, ktorý sa momentálne rozťahuje kvôli Gréckym, Írskym a Portugalským pohľadávkam (ii) alebo by sa do architektúry financovania Grécka zapojil Európsky nástroj finančnej stability (EFSF) To by však vyžadovalo rozšírenie jeho mandátu.

Výhoda tejto možnosti je, že nepotrebuje dostať súhlas od národných parlamentov. Nevýhodou je, že neprítomnosť MMF by alarmovalo hlavne Nemecko, ktoré vždy trvalo na spolupráci s touto organizáciou pri riešení tejto situácie.

Štvrtý scenár zahŕňa nový program úverových garancií pre Grécko dohodnutý ministrami financií eurozóny a MMF na úrovni 60 až 70 miliárd eur. Avšak detaily bude treba ešte riešiť. Tie sú totiž rozmanité, komplexné a politicky citlivé.

Čo by mohlo byť definované ako dobrovoľné zdieľanie bremena súkromnými držiteľmi dlhopisov? Akýkoľvek konsenzus na kooperačnom prístupe k dlhu, čo v podstate znamená výmenu dlhopisov (bond rollover), musí byť štrukturovaný tak, aby nespustil tzv. „úverovú udalosť“. Investori by mohli dostať stimuly v podobe štatútu preferovaného veriteľa, vyššie kupónové platby, zaistené alebo preferenčné zaobchádzanie v budúcnosti, ak by bolo nutné predĺženie splácania.

Nemecký plán vyzýva držiteľov gréckych dlhopisov, ktorých splatnosť je v rokoch 2012 až 2014, aby ich dobrovoľne vymenili za nové vládne dlhopisy so splatnosťou 7 rokov. Motiváciou pre veriteľov by mohla byť tzv. „doložka o spoločnom postupe“.

Tú by museli zakomponovať do už existujúcich zmlúv o dlhopisoch pre prípad, že by sa nenašlo dostatok súkromných investorov, ktorí by sa rozhodli zapojiť. Avšak, skonštruovať konverziu vládneho dlhu bez toho, aby to ratingové agentúry označili za „úverovú udalosť“  je ako prirovnať štvorec ku kruhu. Navyše výmena dlhopisov urobí s gréckym dlhom iba veľmi málo.

Aby Grécko dostalo druhý záchranný balíček musia Atény splniť dodatočné podmienky, ktorých rozsah je výrazný. Ďalšie zvýšenie daní, podstatné zníženie zamestnanosti vo verejnom sektore, reštrukturalizácia, spájanie alebo rušenie verejných inštitúcii a racionalizácia nárokov je témou súčasnej štátnej agendy. Čo bolo ešte nedávno považované za nemysliteľné sa rýchlo stáva dennou praxou, prikázanou Trojkov a podpísanou Papandreouvou vládou v júni 2011.

V Grécku sa končí jedna éra. Každý to vie. V štátnom rozpočte nezostalo nič, čo by bolo možné prerozdeliť. Už nie sú na medzinárodnom dlhopisovom trhu dostupné lacné peniaze. A neexistuje už ani spoločenská zmluva medzi občanmi/spoločnosťou a štátom/politickou elitou. Na tomto základe jedna skupina urobí všetko preto, aby ochránila svoj záujmy.

Druhá skupina sa bude neustále stretávať v stále väčšom počte na Námestí Ústavy a bude na tých, ktorí sedia v parlamente, kričať „zlodeji“ a „preč, chodte preč“. V konečnom dôsledku, to, čomu čelíme dnes a v nasledujúcich mesiacoch v Grécku je výzva a zúfalý pokus formulovať novú spoločenskú zmluvu medzi vládou a spoločnosťou, medzi politickými elitami a občanmi.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA