Reformná zmluva a jej dôsledky

Zdá sa, že návrh Reformnej zmluvy bude počas neformálneho summitu v Lisabone nakoniec prijatý. Analýza z pera Centra pre európsku reformu (CER) polemizuje o možných dôsledkoch tohto kroku.

Autori tvrdia, že ťažkosti, ktoré sprevádzajú nachádzanie kompromisu v takto významnej otázke, sú dostatočným dôvodom, aby „odradili vlády EÚ od podstúpenia podobného procesu v skorej budúcnosti.“ Brady a Barysch tvrdia, že preto je v záujme politických lídrov nájsť a prijať kompromisné znenie.

Štúdia tvrdí, že nový dokument, ktorý by mal vstúpiť do platnosti v roku 2009 (samozrejme až v prípade úspešnej ratifikácie vo všetkých členských krajinách), zjednoduší systém fungovania Spoločenstva. Ide predovšetkým o zjednodušenie mechanizmov prijímania rozhodnutím, zefektívnenie zahraničnej politiky a vytvorenie podmienok pre širšiu spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútra.

Návrh Reformnej zmluvy sa vyhol prvkom, akými sú rôzne „ústavné ozdoby“, ktoré sa niesli celým pôvodným návrhom odmietnutým v referendách v Holandsku a vo Francúzsku v roku 2005. Autori dodávajú, že rovnako nemá ani ambíciu zásadne meniť rozloženie moci medzi členskými krajinami a európskymi inštitúciami.

Analýza CER načrtáva niekoľko kľúčových ustanovení obsiahnutých v návrhu:

Inštitút stáleho predsedu Rady, ktorý bude volený na obdobie 2,5 roka s možnosťou znovuzvolenia.

Jasnejší, spravodlivejší a transparentnejší systém hlasovania založený na princípe „dvojitej väčšiny.“

Menšia komisia, ktorá bude po roku 2014 pozostávať len zo zástupcov 2/3 členských krajín.

Silnejšia reprezentácia zahraničnej politiky vytvárajúca post Vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku, ktorý nahradí a zlúči doterajšie portfóliá Vysokého predstaviteľa pre Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a komisára pre vonkajšie vzťahy.

Rozšírenie systému väčšinového hlasovania o 50 nových oblastí. Ide väčšinou o menšinovú agendu, predovšetkým sa to dotýka oblasti boja proti terorizmu, kriminalite a nelegálnej imigrácii.

Charta základných práv sa stane právne záväznou, hoci bude vymožiteľná len v medziach európskej legislatívy, teda nebude sa vzťahovať na oblasti, ktoré európske smernice a nariadenia neupravujú.

Národné parlamenty získajú silnejšie postavenie. Odteraz budú mať právo spochybniť európsku legislatívu, ak ju budú považovať za nie nevyhnutnú.

Je pravdepodobné, že väčšina členských krajín ratifikuje zmluvu radšej v pléne národných parlamentov, ako by sa mali vydať cestu vypísania referenda. Autori sa domnievajú, že k tejto väčšine sa zaradí aj Veľká Británia, ktorá počas negociácií dostala „všetko, čo chcela.“

Štúdia uzatvára, že hlavným ponaučením pre politických lídrov členských krajín z procesu prijímania Reformnej zmluvy je, že také niečo nebudú chcieť podstúpiť „nikdy viac.“ EÚ, pozostávajúca z 27 krajín, ma problém pri nachádzaní komplexného a krehkého kompromisu. Najmä v otázke, akou je reforma zakladajúcich zmlúv, to bolo „veľmi náročné.“

Autori poukazujú na to, že EÚ prijíma pomerne veľa dohôd a rozhodnutí o špecifických otázkach, akými sú napríklad klimatické zmeny. Na druhej strane v otázkach ako harmonizovanie daní, integrácia obranných síl alebo celkom čerstvá téma definovania spoločného trestného práva, sú rozhodnutia prijímané spravidla mimo sústavy orgánov Spoločenstva a pre takúto intenzívnejšiu vzájomnú integráciu sa rozhoduje menšia skupina členských krajín.


Kompletný text analýzy v anglickom jazyku nájdete na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA