Rozdelenie kresiel v Európskom parlamente

V tejto analýze skúmajú autori možnosti nového rozdelenia mandátov v Európskom parlamente a zamýšľajú sa, ktorá z nich najlepšie zodpovedá diplomatickým a demokratickým požiadavkám.

Autori skúmajú inštitucionálny kontext a tvrdia, že nové rozdelenie môže byť krokom na ceste k demokratizácii európskych inštitúcií.

Počet kresiel je v súčasnosti vzdialený princípu rovnosti. Počet poslancov na jedného obyvateľa je vyšší vo Fínsku než vo Francúzsku, zatiaľ čo tieto čísla by mali byť proporčne rovnaké v každom štáte, dodávajú. Identifikujú tri požiadavky, ktoré by malo nové prerozdelenie spĺňať:

Rešpektovať mandát Medzivládnej konferencie: Celkový počet poslancov by mal byť zredukovaný na 750, maximálny počet pre národnú delegáciu 96 a minimálny 6. Kreslá by mali byť rozdelené podľa princípu „degresívnej proporcionality“.

Zodpovedať demokratickému kritériu: Počet obyvateľov pripadajúci na jedného poslanca by sa mal líšiť čo najmenej.

Zohľadniť diplomatický nátlak: Kvôli faktu, že každý členský štát si chce zaistiť miesta naviac – v rozpore s princípom rovnosti.

Autori porovnávajú súčasné prerozdelenie kresiel – ktoré nezodpovedá ani mandátu MVK ani prinípu degresívnej proporcionality – s inými možnosťami, ktoré už boli predmetom diskusie v Parlamente.

Autori uzatvárajú analýzu s dvomi nasledujúcimi návrhmi:

Návrh 1: Zdôrazňuje demokratické kritérium. Podľa tohto návrhu by s ohľadom na diplomatický tlak dostalo viac kresiel Poľsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Veľká Británia. V štátoch, ktoré stratia poslancov bude však pripadať na jedného obyvateľa viac poslancov.

Návrh 2: Tento návrh zohľadnuje najmä diplomatické otázky pred princípom rovnosti. Nové prerozdelenie by sa malo zakladať na tom, ktoré bolo dohodnuté v zmluve z Nice a modifikované prístupovými zmluvami Bulharska a Rumunska. Ďalších 16 kresiel by bolo rozdelených podľa mandátu MVK.

Podľa autorov analýzy by sa mala prijať klauzula, ktorá by umožňovala prehodnotenie rozdelenia kresiel každé druhé volebné obdobie a zohľadniť tak demografický vývoj. Brať viac ohľadov na diplomatický nátlak by mohlo uspokojiť krátkodobé záujmy, neuspokojilo by to však záujmy európskych občanov, uzatvárajú autori.


Originál analýzy vo francúzskom jazyku môžete nájsť na tejto linke

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA