Slovenské Desatoro Európskej únie

V článku pre Listy SFPA predstavuje predseda vlády Mikuláš Dzurinda desať základných bodov slovenskej politiky voči EÚ.

SFPA, Partner
SFPA, Partner

 

Členstvo Slovenska v Európskej únii sa prednedávnom stalo viac než snom, viac než ambíciou, viac než spoločným úsilím – stalo sa realitou, stalo sa samozrejmosťou. Stali sme sa súčasťou priestoru, v ktorom budeme niesť svoj podiel zodpovednosti za správu vecí európskych a hľadať priestor na presadenie našich záujmov.

Aký priestor to bude? Aká by mala byť Európska únia, ktorej tvár môžeme aj my utvárať? Pokúsim sa pretlmočiť svoje predstavy o Európskej únii do desiatich bodov alebo, ak chcete, do akéhosi slovenského Desatora Európskej únie. Po prvé, myslím, že chceme Európsku úniu, v ktorej každá krajina slobodne rozhoduje o svojom osude a v ktorej všetci členovia nesú zodpovednosť za budúcnosť Európy.

Po druhé, myslím, že chceme Európsku úniu rovnoprávnych štátov. Nie delenú na malých a veľkých. Na starých a nových. Na bohatých a chudobných. Po tretie, myslím, že chceme Európsku úniu, ktorá patrí všetkým. Bude silnejšia, ak sa oprie nielen o Francúzsko, Nemecko a Veľkú Britániu, ale aj o Slovensko, Dánsko a Estónsko.

Po štvrté, myslím, že chceme Európsku úniu rovnoprávnych občanov. Nie občanov dvoch kategórií. Po piate, myslím, že chceme Európsku úniu, pevne stojacu na zdieľaných hodnotách. Na demokracii, slobode, právnom štáte, ochrane a rešpektovaní práv jednotlivca.

Po šieste, myslím, že chceme bezpečnú Európsku úniu. Zdieľané hodnoty nás spájajú so Spojenými štátmi. Hľadajme na oboch brehoch Atlantiku spôsob, ako môžeme spoločne odpovedať na hrozby dneška a budúcnosti.

Po siedme, myslím, že chceme Európsku úniu, ktorá hovorí jednotným hlasom – jedným hlasom tam, kde spoločný hlas zaznieva zvučnejšie než rozdrobené hlasy členov. Vo veciach, ktoré spoločne dokážeme robiť lepšie než samostatne. Po ôsme, myslím, že chceme Európsku úniu mnohorakosti. Európsku úniu obohatenú o kreativitu a skúsenosť jej členov. Európsku úniu, ktorá dokáže posilniť národnú hrdosť svojich členov.

Po deviate, myslím, že chceme Európsku úniu, podporujúcu udržateľný rast ekonomík jej členov. Európsku úniu zdravých a rozumných spoločných pravidiel, ale aj dynamických jednotlivých členov, ktorí sa navzájom inšpirujú. No a nakoniec, po desiate, myslím, že chceme Európsku úniu, ktorá je solidárna. Všetci budeme silnejší, ak zosilnejú aj tí najslabší.

Dnes, keď máme možnosť takúto predstavu Európskej únie nielen formulovať, ale aj reálne napĺňať, možno povedať, že ešte včera bol konsenzus slovenskej spoločnosti o potrebe vstupu našej vlasti do Európskej únie jedným z atribútov našej vnútornej sily, ktorý nám pomáhal prekonávať množstvo prekážok. Hovorím včera, lebo sa nám možno už dnes, ale určite zajtra a po-zajtra bude zdať, akoby tento konsenzus slabol v mnohorakosti názorov na budúcnosť Európskej únie, na základné otázky jej fungovania. Ja osobne túto rozmanitosť považujem za užitočnú a žiaducu. A v čase po našom vstupe do Európskej únie aj za celkom prirodzenú. Myslím si však, že – aj s prihliadnu-tím na postavenie Slovenska – by bolo neveľmi šťastné, keby sme v tejto rozmanitosti zabúdali na to, že ťahať za jeden povraz je oveľa užitočnejšie než deliť spoločné sily opačnými smermi. Iste, nie vždy sa to podarí a nie vždy to bude aj potrebné. Ale v zásadných otázkach záujmu Slovenska by sme mali mať jasno. Nemali by sme svoj hlas v Európskej únii rozmieňať na drobné.

Mali by sme sa usilovať o formovanie debaty, o načúvanie hlasom regiónov, o zbližovanie stanovísk politických strán, o obrusovanie hrán. A, samozrejme, o generovanie, v tejto poctivej súťaži myšlienok, programov a stanovísk, konsenzuálnych postojov krajiny. Aby sme potom nechodili za spoločný európsky rokovací stôl rozhádaní, ale dohodnutí. Aby sme dokázali presadiť náš záujem. Prirodzeným priestorom pre túto debatu je Národný konvent. Som presvedčený, že konvent sa takejto úlohy dokáže ujať. A som presvedčený, že ak takýmto spôsobom preukáže vlastnú životaschopnosť aj po vstupe Slovenska do Európskej únie, podarí sa mu pre svoju ďalšiu činnosť získavať nielen podporu svojich členov, podporu vlády a iných štátnych inštitúcií, ale predovšetkým širokého hlasu občanov Slovenska.

Dnes máme mnoho dôvodov na to, aby nás výsledok úsilia o členstvo v Európskej únii, ale aj v Severoatlantickej aliancii, napĺňal zadosťučinením a nádejou. Zadosťučinením v mene predchádzajúcich generácii, ktorým bolo toto prirodzené puto Slovenska odopreté. A nádejou preto, lebo aj v ťažkých chvíľach sme dokázali prekonať seba samých. Ja využívam túto príležitosť na to, aby som sa všetkým, ktorí k naplneniu tohto úsilia prispeli, srdečne poďakoval.


Ďalšie analýzy nájdete na stránkach Listov SFPA, ktoré vydáva Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA