Slovensko a limity európskej integrácie

Cieľom štúdie je objasniť faktory, ktoré stoja za euroskeptickými tendenciami na Slovensku. Zachytáva charakter prístupového procesu a charakter členstva SR v EÚ s prechodnými obmedzeniami. Zameriava sa na súbor medzinárodných faktorov, ktoré rámcovali a obmedzovali cestu Slovenska do EÚ a jeho miesto v nej. Hodnotí mieru spolitizovania členstva v EÚ a zhŕňa výsledky priskumov verejnej mienky na hlavné otázky, o ktorých sa v EÚ diskutovalo.

sfpalogo
sfpalogo

Autori tvrdia, že členstvo v EÚ zlepšilo schopnosť SR formulovať vlastné preferencie ako aj to, že EÚ štát v úlohe schopného medzinárodného hráča skôr posilňuje ako oslabuje. Miznúca asymetria vzťahov medzi SR a EÚ po roku 2004 podľa štúdie znamenala, že EÚ už nie je ani tak záležitosťou zahraničnej politiky, ako skôr predmetom verejnej politiky. Vstupom do EÚ sa SR zmenil operačný priestor a teda aj schopnosť presadzovať svoje preferencie.

Autori konštatujú, že na Slovensku chýbala hlbšia diskusia k inštitucionálnym otázkam EÚ, dokonca SR do diskusie ani nijak zásadne neprispela. A to aj v porovnaní s Poľskom či Českou republikou

Štúdia mapuje činnosť Národného konventu o EÚ a jeho príspevku k diskusii o budúcnosti Únie. Zaoberá sa aj analýzou vyhlásení politikov mimo Národného konventu a problematického inštruovania zástupcu SR na rokovanie Európskeho konventu.

Analýza označuje za skutočný moment vzniku európskej politiky Slovenska reakciu vlády na návrh pozície SR na medzivládnej konferencii 2003-2004 z dielne MZV. Zásadné pripomienky malo vtedy najmä Ministerstvo vnútra, ktoré v podstate odmietlo Ústavnú zmluvu. Pripomienky mali aj ministerstvo sociálnych vecí a rodiny či ministerstvo spravodlivosti. Pre Slovensko boli podľa autorov rokovania na medzivládnej konferencii 2003-2004 prvotným testom v novej úlohe. Definujú pôsobenie Slovenska na medzivládnej konferencii ako dobrý príklad ochoty Slovenska dosiahnuť strategickú dohodu medzi 25 členskými štátmi EÚ. Parlament ju schválil ústavnou väčšinou, napriek tomu, že sa tam hlavné požiadavky Slovenska neobjavili.

Autori analyzujú reakciu Slovenska na krízu reformy EÚ a konštatujú, že obdobie reflexie poslytlo SR príležitosť, aby si vnútorne vyjasnila povahu Ústavnej zmluvy a sústrediť sa na aktuálnejšie diskusie o schopnosti Slovenska čo najlepšie využiť členstvo v EÚ.

Z iných aspektov európskej politiky sa štúdia venuje podpore Slovenska rozširovaniu Únie v kontexte konkrétnych krajín aj absorbčnej schopnosti Únie. Monitoruje vývoj prechodných opatrení, ktoré boli na nové členské štáty uložené i správanie sa Slovenska voči dvom najnovším členom Únie Bulharsku a Rumunsku.

V otázke Schengenu hodnotí analýza postoj Slovenska ako menej čitateľný s ohľadom na určité výhrady k miere intergrácie. Otázku prijatia eura hodnotia autori ako pomerne bezproblémovú záležitosť, kedže najmä v provnaní s krajinami V4 je Slovensko realtívne dobre pripravené.


Celý text analýzy v slovenskom jazyku môžete nájsť na tejto linke

Ďalšie zdroje

  • Mimovládne organizácie
REKLAMA

REKLAMA