Smerujeme ku gerontokracii?

Západná Európa bude musieť hľadať politiky spravodlivé k súčasným aj budúcim generáciám ak sa má vyhnúť „smrtonosnej pasci“.

Štúdia Bertelsmannovej nadácie „Medzinárodná spravodlivosť v starnúcich spoločnostiach”, ktorá vznikla v rámci projektu SGI poukazuje na alarmujúci vývoj. Mladých ľudí zaťažuje vysoká zadlženosť, neudržateľné ekonomické správanie, pomerne malé investície do sociálnych programov a chudoba zaťažujú.

Veľmi diskutovaným ukazovateľom, ktorý sa ale v štúdií neobjavil, je nezamestnanosť mladých. Tá od vypuknutia globálnej ekonomickej krízy pred piatimi rokmi stále rastie a o to viac od roku 2010 kedy sa prejavila v eurozóne. Podľa štatistík EÚ dosiahla nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ aktuálne 23,5 %, pričom Nemecko má 7,5 % nezamestnanosť mladých, Veľká Británia 24,7 %, Francúzsko 26,5 % , Taliansko 40,5 % a Španielsko dokonca 56,4 %. Momentálne je v Európe viac ako 5,6 milióna nezamestnaných. Dokonca aj pre obyvateľov vyspelých krajín je nezamestnanosť traumatizujúci zážitok, ktorý so sebou prináša závislosť na rodičoch, pocit zlyhania pri premene z dospievajúceho na dospelého človeka a tiež neschopnosť získať a uchovať si profesionálne zručnosti (akýsi druh predčasnej hysterézie).

V Európe si gerenotokracia osvojila akúsi formu špeciálneho pohŕdania voči problému nezamestnanosti mladých ľudí. Bolo to očividné hlavne na poslednom summite európskych lídrov, na ktorom sa politici zoči voči skepticky naladenej európskej tlači zaviazali vyčleniť 6 miliárd eur na vytvorenie pracovných miest pre mladých ľudí. Šesť miliárd sa môže zdať ako obrovská suma, ale v skutočnosti je to len 0,05 % HDP Európskej únie. Táto suma je vzhľadom na rozsah problému úplne nepatrná. Na porovnanie, americký prezident Barack Obama vyčlenil v roku 2009 stimulačný balík (aj keď nebol venovaný len na boj proti nezamestnanosti mladých) v takmer rovnako veľkej ekonomike vo výške 831 miliárd amerických dolárov.

V skutočnosti je problém nezamestnanosti mladých pretrvávajúcim problémom. Je dobre známe, že ako ľudia dospievajú a starnú menia sa ich politické preferencie od ľavice k pravici a od politického radikalizmu ku konzervativizmu. Momentálne sme svedkami tohto trendu vo veľkom na celom svete. Politika sa vyznačuje ustráchanosťou a konzervativizmom a to aj napriek súčasnému veľkému hospodárskemu debaklu. Tieto problémy sú čiastočne spôsobené demografickými zmenami. V roku 2012 bol mediánový vek v EÚ 41,5 roka a predpokladá sa, že v roku 2060 dosiahne hodnotu 47,6. Tento pomerne pomalý nárast maskuje oveľa rýchlejšiu zmenu v štruktúre obyvateľstva Európy, a to najmä rýchly nárast počtu obyvateľstva (a teda aj špecifickej voličskej skupiny) nad 65 rokov.

Väčšinu európskych krajín trápi popri starnúcej populácii aj malý počet mladých ľudí zapríčinený extrémne nízkou pôrodnosťou. Až na niekoľko výnimiek – ako Francúzsko, Veľká Británia, južné a škandinávske krajiny – pripadá v Európe na jednu ženu priemerne 1,3 dieťaťa. V dôsledku krízy by sa pôrodnosť mohla ešte znížiť v dôsledku tzv. „recesie pôrodnosti“. Všetky tieto faktory sú nad rámec všeobecne nízkej volebnej účasti mladých voličov (vo Francúzsku sa v roku 2012 nezúčastnilo prezidentských volieb 19 % mladých ľudí do 25 rokov, pričom národný priemer neúčasti je 13 %).

Zvýšila by povinná volebná účasť medzigeneračnú spravodlivosť?

Je veľmi ťažké nájsť riešenia tohto problému. Správa Bertelsmannovej nadácie prišla s kontroverznou myšlienkou zastupiteľského hlasu. Rodičia by mali extra volebný hlas za svoje dieťa a hlasovali by v jeho mene. S touto myšlienkou prišla aj vládnuca maďarská strana Fidesz. Alternatívnou možnosťou je povinná volebná účasť, zavedenie ktorej by v mnohých krajinách zvýšilo volebná účasť mladých a sociálne slabých občanov. Krajiny s povinnou účasťou (ktorá je viac menej nanútená) ako napríklad Belgicko, Taliansko a Grécko sú krajiny, ktoré tradične vykazujú vysokú volebnú účasť presahujúcu 90 %. To sa však nepremietlo ani do nižšej nezamestnanosti mladých ani do vyššej medzigeneračnej spravodlivosti, tvrdí správa nadácie Bertelsmann. Všetky tri spomenuté krajiny majú obzvlášť vysoký verejný dlh.

Okrem toho nie je ani jasné, či by vyššia volebnú účasť mladých viedla k zavedeniu udržateľnejších politík. V celej Európe, dokonca aj v krízou postihnutých krajinách, sa vo všeobecnosti voliči prejavili ako konzervatívne zmýšľajúci a pripútaní k spoločnej mene. Starší voliči sa boja, že by znehodnotením meny prišli o svoje dôchodky a úspory. Mladí ľudia sú tradične otvorenejší európskemu svetoobčianstvu a vykazujú vyššiu lojalitu voči euru.

Napriek tomu, by vyššia účasť mladých preniesla zmeny. V Taliansku volilo 47,2 % mladých ľudí za Hnutie piatich hviezd, ktoré vedie Beppe Grillo. Politiky Hnutia piatich hviezd (hlavne reštrukturalizácia verejného dlhu a samofinancovanie cez centrálnu banku) by v skutočnosti mohli zlepšiť jeden veľký ukazovateľ medzigeneračnej spravodlivosti. Naopak, viac ako dve tretiny mladých Francúzov volili za stredo-ľavé, stredové alebo stredo-pravé strany. Zaujímavé je, že ľudia vo veku 25-59 rokov by volebný hlas za svoje dieťa dali pravdepodobne krajne pravicovému Národnému Frontu (za ktorý hlasovalo 19-23 % mladých v porovnaní so 17,9 % národným priemerom) alebo by hlasovali za krajne ľavicový Front de Gauche (11-13 % mladých, pri celonárodnom priemere 11,1 %).

Starnúce Japonsko sa zradikalizovalo

Prevaha „staršieho“ voličského hlasu sa masívne zvýšila v celej Európe, až na výnimku krajín severo-západného pobrežia Atlantiku.

Neexistujú žiadne jasné a rýchle politické riešenia. Popri existujúcich politikách a rámcoch sú to práve ľudia, ktorí napokon tvoria krajinu. Ak bude polovica obyvateľstva staršia ako 50 rokov a tretina staršia ako 65 rokov, jednoducho budeme musieť zvládnuť následky a žiadne hospodárske ani iné politiky ich neodstránia.

Možno je potom jediné možné „riešenie“ medzigeneračnej spravodlivosti v súvislosti so starnutím spoločnosti jednoducho uvedomenie si zo strany starších ľudí, že spoločnosť ako taká (vrátane starších) bude napokon len tak sociálne zabezpečená, ako budú zabezpečení mladí pracujúci ľudia, na podpore ktorých je závislá.

Japonsko je zaujímavým príkladom spoločnosti s vysokým priemerným vekom. Európa bude čoskoro pripomínať práve Japonsko, ktoré na 20 rokov rovnako uviazlo na politike nulového rastu. Japonsko momentálne experimentuje s politikami premiéra Shinzō Abeho (Abenomics). Bez ohľadu na ich výsledok je možné, že sa v spoločnosti, ktorá bojuje proti demografickej „smrtnonostnej pasci“  objavia ďalšie radikálne politické zmeny. Trend starnúcej populácie možno prinúti k radikálnym zmenám aj Európu a to aj napriek silnejúcemu konzervativizmu.

Nikto nevie presne povedať, aké zmeny by vyriešili problémy medzigeneračnej spravodlivosti. Potom je najväčšou výhodou Európy jej rozmanitosť: čím viac krajín skúša rôzne politiky, tým je vyššia šanca, že niektorá krajina skutočne nájde účinné politiky ktoré budú príkladom aj pre iné krajiny.

Craig James Willy je nezávislý autor a bloger, ktorý sa zaoberá záležitosťami EÚ. Willy napísal niekoľko politických analýz pre Bertelsmannovu nadáciu a mnoho mediálnych analýz pre Európsku komisiu. Jeho anglicko-francúzsky blog je k dispozícii TU.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA