Španielsko – návrat socialistov k moci

Tragédia v Madride sa podpísala pod zmenu vlády v Španielsku, kde v parlamentných voľbách zvíťazili opoziční socialisti.

 

V nedeľu, 14. marca 2004, tri dni po krvavých teroristických útokoch v centre Madridu, mali Španieli už po deviatykrát od pádu diktatúry možnosť demokraticky rozhodnúť, kto im bude nasledujúce štyri roky vládnuť. Voľby nečakane vyhrala opozičná Socialistická robotnícka strana Španielska (Partido Socialista Obrero Espaňol, PSOE) so ziskom 42,64 % hlasov (164 kresiel v 350 – tristopäťdesiat člennej Poslaneckej snemovni, volenej pomerným systémom). Za ňou sa umiestnila doteraz vládnuca Ľudová strana (Partido Popular, PP) s 37,64 % (148 kresiel). V Senáte, ktorý je volený väčšinovým systémom, bude mať PP 102 z 208 senátorov. PSOE ich bude mať 81. Právo voliť využilo až 77,21 % oprávnených voličov, čo je o 8,5 % viac, ako pri predposledných voľbách v roku 2000.

Tri dni, ktoré zmenili Španielsko

Tesne pred štvrtkovými útokmi v španielskej metropole všetko nasvedčovalo tomu, že v parlamentných voľbách opäť zvíťazí pravicová Ľudová strana, ktorá krajine vládne od roku 1996. Dokazovali to všetky prieskumy verejnej mienky. Napríklad španielsky denník El Mundo 8. februára 2004 zverejnil výsledky prognózy, podľa ktorej by voľby jednoznačne vyhrala Ľudová strana so ziskom 44,3 % a opoziční Socialisti by skončili ako druhí so ziskom 34,8 %. Navyše, líder Ľudovcov, 48 ročný Mariano Rajoy dosahoval lepšie výsledky, ako jeho socialistický protikandidát, 43 ročný José Luis Rodríguez Zapatero, čo sa týka imidžu osobnosti (5,29 % oproti 4,59 %).

Presne dva a pol roka po teroristických útokoch na Spojené štáty americké sa podobná tragédia udiala vo vyspelej krajine Európskej únie. Terorizmus tak v Európe dosiahol nové rozmery a celý civilizovaný svet je opäť v šoku. Bilancia hovorí o 200 mŕtvych a ďalších 1.500 zranených. Španielsky premiér José María Aznar (PP) vytrvalo obhajoval tézu, podľa ktorej za útokmi stojí Baskická separatistická organizácia ETA. Jej potvrdenie by Ľudovcom skutočne hralo do karát. Hlavnými piliermi Aznarovej vlády bola práve bezpečnosť, jednota štátu a silná podpora zahraničnej politiky USA. Zaslúžil sa o zákaz politického krídla ETA – Herri Batasuna v marci 2003, protiteroristické zákony a tvrdé policajné zásahy proti skupine. Po prvom priznaní Al-Kajdá k útokom v Madride a po správach z vyšetrovaní, ktoré dokazovali, že za tragédiou nestojí ETA, vina padla na Aznarovu hlavu za to, že krajinu vtiahol po boku Spojených štátov a Veľkej Británie do vojny proti Iraku. Túto vojnu si neželalo až 90 % španielskych občanov, čo bolo najvyššie percento v krajinách EÚ.

Predvolebná kampaň PSOE bola naopak založená práve na odpore proti angažovaniu sa krajiny vo vojne na Blízkom východe. Socialisti, v prípade víťazstva vo voľbách, sľúbili dostať krajinu z izolácie, do ktorej Španielsko priviedol Aznar svojou podporou americkej invázie do Iraku. Zapatero súčasného premiéra obvinil zo „štiepenia Európy“ a naďalej trvá na stiahnutí 1.300 španielskych vojakov z Iraku v prípade, ak tam do polovice budúceho roku nepreberú velenie medzinárodné sily OSN.

V piatok 12. marca mala oficiálne skončiť predvolebná kampaň. Po štvrtkových tragických udalostiach v Madride však všetky politické strany kampaň predčasne zastavili. Svojím spôsobom však naďalej pokračovala. Na piatkovej demonštrácii proti terorizmu sa zúčastnilo obrovské množstvo ľudí. Španieli tak zároveň vyjadrili súcit a solidaritu s pozostalými a ich rodinami. Odpor voči terorizmu sa postupne menil na odpor voči vláde, ktorú dav obviňoval z utajovania pravdy o tom, kto v skutočnosti za útokmi stojí. Všetky tieto okolnosti prispeli k zmene nálady voličov. Zaujímavým faktom je, že tragédia v Madride vyburcovala k účasti na voľbách i tých občanov, ktorí boli rozhodnutí nezúčastniť sa ich vôbec, pričom išlo najmä o mladých ľudí. Navyše, všetky hlavné španielske denníky v sobotu, deň pred voľbami vyzývali občanov, aby šli voliť. To vysvetľuje vysokú volebnú účasť.

Aká bude nová vláda socialistov?

Pripomeňme si, že PSOE vládla v Španielsku takmer štrnásť rokov – od roku 1982 do 1996 a je spojená s menom jej predsedu a niekoľkonásobným španielskym premiérom Felipe Gonzálezom. Súčasným lídrom strany je José Luis Rodríguez Zapatero, ktorý zvíťazil v nedeľných parlamentných voľbách v rozpore so všetkými prognózami, ktoré voľby predchádzali. Španielske i európske denníky sa dnes zhodujú, že porážku Ľudovej strany, ktorá sa po období absolútnej väčšiny v parlamente ocitne v opozícii, spôsobili brutálne atentáty minulý štvrtok v metropole Španielska. „Terajšie prvenstvo Socialistov je výsledkom posledných štyroch rokov“, možno trochu s nadsadením konštatoval budúci španielsky premiér. V deň volieb sebavedome vyhlásil, že o svojom víťazstve nepochyboval a prisľúbil, že moc ho nezmení.
PSOE sa však bude musieť uspokojiť iba s menšinovou vládou, k potrebnej parlamentnej väčšine 176 jej chýba presne dvanásť kresiel. Pokiaľ ide o vytváranie novej vládnej koalície, v hre je Katalánska Konvergencia a jednota, Republikánska ľavica Katalánska, Baskická nacionalistická strana, alebo Zjednotená ľavica.

„Budem vládnuť pre všetkých Španielov, vypočujem ich predtým, než rozhodnem a kritiku budem permanentne rešpektovať“, nechal sa počuť líder víťaznej strany v prejave po parlamentných voľbách. Zapatero prisľúbil zostavenie vlády, v ktorej budú sedieť skúsení politici, ktorí vytvoria „efektívnu, serióznu a tolerantnú vládu ochotnú rokovať za každých okolností“. Zdôraznil, že PSOE je prvou, prípadne druhou silou vo všetkých regionálnych vládach, čo podľa neho znamená „záruku súdržnosti a stability“. Pripomenul tiež, že mieni dodržať sľub o stiahnutí španielskych vojakov z Iraku do 30. júna, ak OSN dovtedy nepreberie velenie. „Intervencia proti Saddámovi bola politickou chybou a Bush s Blairom by sa mali nad sebou kriticky zamyslieť“. Zapatero v tejto súvislosti požiadal vládu, aby čo najskôr zvolala stretnutie všetkých španielskych politických strán s cieľom nájsť spoločnú odpoveď na otázku, ako postupovať v boji proti terorizmu.

V zahraničnej politike budú Socialisti presadzovať dve hlavné línie – upevnenie vzťahov s Európou („Moja vláda bude proeurópska“) na jednej strane a oživenie vzťahov s tradičnými spojencami – krajinami Latinskej Ameriky a Stredomoria na strane druhej. Európska únia by sa mala zamerať na štyri dôležité oblasti – politickú spoluprácu, spoluprácu v oblasti bezpečnosti, súdnictva a boja proti terorizmu.

Odkaz Španielov je jasný – chceli vládu, ktorá prinesie zmenu. Len dúfajme, že k lepšiemu!

Tabuľka: výsledky volieb 14. marca 2004
(najdôležitejšie politické strany)

Politická strana

Kreslá v PS

Hlasy

PSOE

164

10.909.687

42.64 %

PP

148

9.630.512

37.64 %

CiU

10

829.046

3.24 %

ERC

8

649.999

2.54 %

EAJ-PNV

7

417.154

1.63 %

IU

5

1.269.532

4.96 %

Použité skratky:

PS – Poslanecká snemovňa
PSOE – Španielska socialistická a robotnícka strana
PP – Ľudová strana
CiU – Katalánska Konvergencia a Jednota
ERC -Republikánska ľavica Katalánska
EAJ-PNV – Baskická nacionalistická strana
IU – Zjednotená ľavica


Ďalšie analýzy môžete nájsť na stránke Integrace.cz

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA