Stav, možnosti a východiská ratifikačného procesu ústavnej zmluvy EÚ

Cieľom analýzy je zhodnotiť priebeh ratifikačného procesu ústavnej zmluvy EÚ v roku 2005 a načrtnúť možné scenáre ďalšieho vývoja v roku 2006 na základe politického vývoja a verejnej mienky v Európskej únii. Analýza ponúka prehľad situácie vo všetkých členských krajinách EÚ a zahŕňa teda aj štáty, ktoré ešte ÚZ neratifikovali.

SFPA, Partner
SFPA, Partner

 

Vzhľadom na skutočnosť, že proces ratifikácie je momentálne na mŕtvom bode, analýza rozoberá možnosti ďalšieho postupu aj na základe prijatej deklarácie, ktorá počíta s eventualitou, že až jedna pätina členských krajín môže mať problém uvedenú zmluvu ratifikovať v priebehu dvoch rokov od jej podpísania. Analýza prichádza k záveru, že záchrana ÚZ v jej terajšej podobe je skôr otázkou zázraku. Politická realita ukazuje, že v krátkodobom horizonte je EÚ schopná fungovať na základe existujúcich zmluvných základov. Súčasný stav však nie je uspokojivý a dlhodobo udržateľný: únia potrebuje viac demokracie, lepšiu výkonnosť a viac otvorenosti. Niektoré procedurálne zmeny v tomto smere je možné zaviesť bez formálnych zmien zmluvných základov. Zásadnejšie zmeny sa však nezaobídu bez modifikácie existujúcich dokumentov primárneho práva EÚ. Ambicióznym, ale realistickým scenárom pre najbližšie roky tak môže byť snaha o úpravu Zmluvy z Nice, ktorá by umožnila inkorporáciu hlavných inštitucionálnych a procedurálnych zmien obsiahnutých v texte ústavnej zmluvy. Prijatie nového ústavného dokumentu, ktorý by nahrádzal doterajšie zmluvné základy EÚ, je momentálne politicky nepriechodné. Takáto iniciatíva si vyžiada nie len novú generáciu politických lídrov, ale aj nové kolo veľmi otvorenej diskusie o účele a nástrojoch EÚ. Kľúčom k úspešnému inštitucionálnemu ukotveniu únie zloženej z viac než 25 členských krajín bude zhoda na význame základných hodnôt a jasného politického poslania EÚ.

Analýza sa delí na dve časti. V prvej časti ponúkame komparatívny prehľad vývoja ratifikácie a kampaní, ktorý bol vytvorený na základe vyhodnotenia podmienok ratifikácie ÚZ v každej z členských krajín EÚ. Pri sledovaní tohto ratifikačné vývoja sme sa pri každej krajine sústredili na identifikovanie typu procedúry pre ratifikáciu, stav ratifikácie, kľúčových aktérov v národnej debate o ÚZ (ako na politickej, tak na spoločenskej úrovni) a témy, ktoré sa v rámci debaty vyskytli. Podrobnejší prehľad týchto národných špecifík prináša kapitola 1.2. Druhá časť rozoberá a vyvodzuje závery z troch nasledujúcich scenárov ratifikačného procesu:

1) Plán A: úspešná ratifikácia Zmluvy o Ústave pre Európu vo všetkých 25 signatárskych štátov

2) Plán B: neúspešná ratifikácia Zmluvy o Ústave pre Európu v 1 alebo viacerých signatárskych štátov a následná politická snaha o uplatnenie ústavnej zmluvy EÚ.

3) Plán C: neúspešná ratifikácia Zmluvy o Ústave pre Európu, ústavná zmluva nevstúpi do platnosti a EÚ funguje na základe dnes platných zmluvných základov.

Štúdia vznikla na základe finančnej podpory Ministerstva zahraničných vecí SR (dotácia číslo 07/03/2005). Autori touto cestou ďakujú za uvedenú podporu, bez ktorej by tento text nevznikol. Zároveň podčiarkujú plnú zodpovednosť za obsah štúdie, ktorá prezentuje názory autorov a neodráža oficiálny postoj Ministerstva zahraničných vecí SR.


Celý text analýzy bol uverejnený na stránke Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku 6. marca 2006. 

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA