Stredná a východná Európa na prahu tretej dekády demokracie

V postkomunistickej Českej republike, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku - sa demokracia nepochybne stala “the only game in town”. Do akej miery však tieto krajiny ovládajú jej pravidlá a kto je najlepším hráčom?

Krajiny Vyšehradskej štvorky (V4) – Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Česká republika – sa za uplynulé  dve dekády stali konsolidovanými demokraciami a spoľahlivými partnermi európskeho a medzinárodného spoločenstva. Demokracia však nikdy nie je konečnou destináciou, ide o proces, ktorý navyše nie je odolný voči krokom späť. 

Každá z krajín V4 mala vlastnú trajektóriu vývoja danú o.i. aj ich rozdielnou vnútornou schopnosťou čeliť tým, ktorí nerešpektujú základné demokratické princípy. Slovensku sa to podarilo v roku 1998 občianskou mobilizáciou proti Vladimírovi Mečiarovi.  Poľskí voliči sa zachovali podobne v parlamentných voľbách v októbri 2007, ktoré ukončili dva turbulentné roky na tamojšej politickej scéne. Česi tak urobili vo voľbách v roku 2010, keď stavili na dve celkom nové strany. Maďarsko má pravdepodobne takýto test pred sebou.

Viaceré transformujúce sa krajiny ostali „zaseknuté“ vo volebnej demokracii

Meranie kvality demokracie prináša obrovské metodologické výzvy. K dispozícii je niekoľko medzinárodných indexov, napríklad Index of Freedom in the World a Nations in Transit organizácie Freedom House, Polity IV Project a Sustainable Governance Indicators (SGI) z dielne Bertelsmann Foundation. Pozrime sa bližšie na krajiny V4, ako ich ohodnotil prieskum SGI v roku 2011.

SGI nehodnotí len kvalitu demokracie vo viac ako 30 krajinách OECD a tzv. krajinách BRICS (Brazília, Ruská federácia, India, Čína, Južná Amerika), ale skúma aj špecifické politiky – ekonomiku, zamestnanosť, bezpečnosť, vzdelávanie, zdravotníctvo a životné prostredie. Kvalitu demokracie hodnotí na štyroch hlavných dimenziách: volebné procesy, prístup k informáciám, občianske práva a vláda zákona.

Českej republike a Poľsku sa z pohľadu týchto ukazovateľov darí dobre: v medzinárodnom porovnaní sa vo väčšine indikátorov  umiestňujú v hornej časti stredného pásma. Maďarsko a Slovensko sú na tom o niečo horšie a väčšinou obsadzujú skôr dolnú časť stredného pásma. Pri niektorých indikátoroch sa dokonca prepadajú až  na dno rebríčka. Rozdiely sú evidentné nielen v porovnaní s inými krajinami, ale aj medzi jednotlivými sledovanými dimenziami.

Všetky krajiny V4, okrem Maďarska, si najlepšie počínajú v oblasti volebných procesov. Znamená to, že vysoké skóre získali za kategórie súvisiace s kandidatúrou vo voľbách, s prístupom kandidátov k médiám, priebehom volieb a volebnou registráciou. Je teda jasné, že krajiny V4 nemajú problém so slobodnými  a spravodlivými voľbami.

Ide však len o nevyhnutnú, nie postačujúcu podmienku liberálnej demokracie. Mnohé krajiny prechádzajúce tranzíciou zostali „zaseknutné“ v tzv. volebnej demokracii (electoral democracy), keďže slobodné voľby vyniesli k moci autokraticky ladených lídrov.

Hlavnou výzvou zostáva korupcia  

Achillovou pätou všetkých krajín V4 je podľa SGI vláda zákona.  Táto  dimenzia si všíma, či národné inštitúcie  konajú v súlade so zákonom, či sa navzájom vyvažujú a kontrolujú, aká je prevencia korupcie a či výber a proces vymenovávania sudcov a ďalších predstaviteľov justície zaručuje nezávislosť súdnictva.

V oblasti prevencie korupcie v prieskume SGI najlepšie skóre dosiahlo Poľsko. Aj tak však získalo len 6 z 10 bodov. Česká republika a Maďarsko dosiahli 4 body a Slovensko sa so slabými 3 bodmi ocitlo na chvoste celkového rebríčka. Tento výsledok poukazuje na vážne problémy s korupciou a právnou istotou.

Aj v Českej republike snahy vlády zaviesť efektívne protikorupčné opatrenia zlyhali. Korupcii nahráva aj jej široká akceptácia zo strany verejnosti – korupčné správanie považuje za bežnú súčasť života. Nedávno sme však predsa len zaznamenali nádejné pozitívne signály, ktoré ukazujú, že korupcia nemusí ostať navždy  beztrestnou. Napríklad bývalý minister zdravotníctva za ČSSD David Rath je obvinený z korupcie a od mája 2012 je vo väzbe.

Korupcia predstavuje výzvu aj v Poľsku. Vláda Donalda Tuska sa však snaží proti nej bojovať a prináša to výsledky: v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom SGI z roku 2009 Poľsko urobilo v kvalite demokracie a v ekonomike nezanedbateľný pokrok.

Na druhej strane Maďarsko má slabšie výsledky vo viacerých oblastiach. Na rozdiel od ostatných krajín V4 zaznamenalo pokles v rebríčku aj v kategórii volebného procesu, najmä pokiaľ ide o financovanie politických strán a kampaní.

Zarážajúci je aj nedávny pokus premiéra Viktora Orbána pretlačiť ústavnú zmenu, na základe ktorej by sa voliči museli pred voľbami registrovať. Tento návrh nemal žiadne dôveryhodné zdôvodnenie a bol jasnou, politicky motivovanou snahou o posilnenie volebného potenciálu vládnucej strany Fidesz. V tomto prípade však maďarský ústavný súd iniciatívu premiéra zastavil a rozhodol, že takáto úprava by bola protiústavná.

Korupcia, klientelizmus, nepotizmus, politické nominácie a obrovské deficity v transparentnosti – to sú negatívne faktory, ktoré živia nedôveru verejnosti voči politickým stranám a odcudzenosť od politiky ako takej.

Chýbajúci systém bŕzd a protiváh

Ďalšou spoločnou črtou krajín V4  sú problémy v justícii, ktorá má nezastupiteľnú úlohu v inštitucionálnom systéme bŕzd a protiváh (checks and balances). Jedným z posledných príkladov zjavného porušenia demokratických postupov na Slovensku je nevymenovanie nového generálneho prokurátora.

Jozefa Čentéša zvolila Národná rada SR za nového generálneho prokurátora v júni 2011. Prezident Ivan Gašparovič ho napriek tomu odmietol vymenovať do funkcie. Hoci Ústavný súd potvrdil, že Čentéš bol do funkcie riadne zvolený, hlava štátu – konajúc v súlade s pozíciou vládneho Smeru-SD –  oznámila, že ho nevymenuje.  

Tento prípad ilustruje medzery v „modus operandi“ ústavných a verejných inštitúcií. Ich inštitucionálny dizajn teoreticky síce stojí na systéme právnych bŕzd a protiváh, avšak partikulárne záujmy si často nájdu medzery a cestičky a prispôsobia si verejný záujem vlastným potrebám. To, samozrejme, podkopáva právnu istotu a znižuje kvalitu demokracie.

Niektorí občania sú rovní, iní rovnejší

Slovensko má progresívnu antidiskriminačnú legislatívu. Napriek tomu je diskriminácia, predovšetkým rómskej menšiny, každodennou realitou. Hoci slovenské súdy nedávno rozhodli, že segregácia rómskych žiakoch v školách je protiprávna, v praxi sa toho veľa nezmenilo.

V krátkosti sa dá povedať, že najväčšou výzvou pre strednú a východnú Európu je zabezpečiť, aby postup verejných inštitúcií bol vždy a všade založený na zákonoch a faktoch. Verejné úrady majú priveľa priestoru na svojvoľné zasahovanie, čo oslabuje vieru v demokraciu ako najlepší možný spôsob správy vecí verejných. Je to aj otázka kapacít verejnej správy a verejných politík.

Prieskum SGI ponúka presnú reflexiu stavu demokracie v krajinách V4. Niektorí majú tendenciu viniť zrkadlo za to, že veci nie sú také pekné, ako by sme chceli. Avšak demokracia je nikdy nekončiacim procesom. Aj preto je zrkadlo a situácia, ktorú odráža, dôležitým poradcom pre naše ďalšie kroky. Práve pre krajiny V4, s rozdielnou úrovňou kvality demokracie, je takáto reflexia potrebná.

Oľga Gyárfášová pôsobí na FSEV, UK. Text pôvodne vychádza na stránke SGI News (Berthelsmann Stiftung).

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA