Systém hlasovania zaváži: prípad Poľska

Autor tvrdí, že medzi silou hlasu v Rade prepočítanou na jedného obyvateľa a medzi ziskom z rozpočtu EÚ prepočítaným na jedného obyvateľa jestvuje jasná závislosť.

Ak majú pravidlá hlasovania jasný efekt, ktorý možno navyše jednoducho zmerať na spôsobe rozloženia ziskov z rozpočtu EÚ, potom je pravdepodobné, že otázka hlasov dominuje ostatným dôležitým témam. Takýto pohľad môže vysvetliť napríklad aj postoj Poľska, ktoré silne namieta voči posunu súčasného systému hlasovania a prerozdelenia hlasov v Rade podľa Zmluvy z Nice k systému hlasovania dvojitou väčšinou.

Systém hlasovania, ktorý navrhovala ústavná zmluva, pochádzal z pera Giscarda d’ Estainga, ktorý o ňom rozhodoval takmer bez verejného pripomienkovania. Nové členské krajiny, ako napríklad Poľsko, boli v miestnosti prítomné, ale nemali právo ovplyvniť dosiahnutie konsenzu.

Autor argumentuje, že pravidlá hlasovania vskutku zavážia – existuje zreteľná pozitívna závislosť medzi mocou na osobu a ziskom na osobu. Tvrdí to na základe analýzy alokácie rozpočtu EÚ. Finančné prostriedky pokladá za pozorovateľný a kvantifikovateľný indikátor moci. Ako príklad uvádza Luxembursko, ktoré je najbohatším štátom a zároveň poberá príjem z rozpočtu EÚ v najvyššej hodnote v prepočte na jedného obyvateľa.

Veľká Británia je národom, ktorý spomedzi starej EÚ-15 poberá najmenej prostriedkov zo spoločného rozpočtu v prepočte na hlavu. Výskum poukazuje, že je zároveň aj jednou z krajín, ktoré disponujú najnižším podielom hlasu v Rade na jedného obyvateľa. Zaujímavosťou je, že krajiny, ktoré pristúpili k EÚ v roku 1995, teda Rakúsko, Fínsko a Švédsko, sú ďaleko pod priemerom podielu na moci a príjmoch v porovnaní s pôvodnou EÚ-12.

Približne 80% rozhodnutí prijatých v Rade je schválených systémom hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Autor sa domnieva, že jednotlivé krajiny s hlasmi obchodujú, teda vymieňajú podporu menšinových záujmov za podporu tých väčšinových. Bladwin tvrdí, že občania členských krajín získavajú na tom, ak prostriedky rozpočtu EÚ putujú do ich regiónov. Preto je v záujme národných politikov, aby sa pričinili v Rade o presmerovanie transferu financií práve na svoje voličské teritórium.

Autor v závere poukazuje na fakt, že Poľsko v rokovaniach o novej Zmluve bojuje za viac ako len hrdosť. Teda tým, ktorí tvrdia, že otázka hlasovania nie je až tak podstatná, predkladá Baldwin vysvetlenie, že v konečnom dôsledku opak môže byť pravdou.


Kompletný text analýzy v anglickom jazyku si môžete prečítať na tejto linke.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA