Think tanky musia myslieť „európsky“

V čase keď európske krajiny zápasia s finančnou a hospodárskou krízou európske think tanky nie sú schopné pomáhať rozhodovateľom nachádzať inovatívne riešenia, píšu autori Stephen Boucher and Martine Royo v novej knihe.

V novej revidovanej edícii knihy Les think tanks: Cerveaux de la guerre des idées, bývalý generálny tajomník think tanku Notre Europe Stephen Boucher a novinárka Martine Royo analyzujú nadradenosť amerických think tankov nad európskymi.

V porovnaní so Spojenými štátmi je Európa veľmi slabo vybavená v „boji myšlienok“. To umožňuje americkým think tankom zastávať vedúcu úlohu pri tvorbe inovatívnych a kreatívnych riešení globálnych výziev.

Všetkých 27 členských štátov EÚ má tendenciu myslieť skôr národne ako európsky, tvrdia autori. Toto tvrdenie podkladajú najnovším výskumom mapujúcim think tanky na oboch stranách Atlantiku.

Podľa autorov prieskum ukázal, že napriek nárastu počtu think tankov v Európe na cca 1200 v porovnaní s 1750 v USA, zostali európske výskumné inštitúcie, ako sa zdá, zaseknuté vo svojich lokálnych prostrediach. Chýba im väčšia ambícia formulovania myšlienok, ktoré by vniesli svetlo do celoeurópskych politík práve v čase, kedy si európska elita začína uvedomovať, že neodráža verejnú mienku kontinentu.

Európska komisia je podľa autorov tou inštitúciou, ktorá by mala definovať spoločný záujem EÚ. V skutočnosti jej ale k tomu chýba odvaha a namiesto toho slúži záujmom členských štátov. Európa napríklad potrebuje nápady, ako lepšie koordinovať ekonomické politiky, zdôrazňuje publikácia.

Počet think tankov celosvetovo počas posledných 30 rokov exponenciálne rástol. Teraz však nastal podľa autorov čas na kvalitatívny krok vpred. Navrhujú preto, aby:

Po prvé – think tanky by si mali udržať svoju špecifickú povahu a nespadnúť do pasce krátkodobých projektov – ovplyvnenie rýchlych politických rozhodnutí. Namiesto toho potrebujú organizácie nájsť balans medzi svojimi finančnými potrebami a finančnou a intelektuálnou autonómiou. V Európe, najmä vo Francúzsku si príliš veľa ľudí myslí, že think tanky sú závislé od verejných peňazí.

Ako poznamenávajú autori, v dôsledku nedostatku transparentnosti v účtoch existuje riziko, že sa think tanky stanú „ponorkami súkromných záujmov“. V knihe uvádzajú, že firma Exxon Mobile dala medzi rokmi 2000 a 2003 8 miliónov dolárov približne tridsiatke think tankov, ktoré zľahčovali globálne otepľovanie a oslabili váhu Kjótskeho protokolu.

Po druhé – pravidelná fluktuácia výskumníkov sa považuje za kľúčový faktor, ktorý podporuje nové myšlienky. Ľahšie sa potom vyhnúť tomu, aby think tanky spadli do pasce jednosmerného myslenia, zdôrazňujú autori. Podľa nich je životaschopnosť amerických think tankov posilnená „fenoménom otáčacích dverí“, ktorý umožňuje výskumníkom a analytikom meniť medzi vládnymi pozíciami a aktivitami výskumných skupín.

Po tretie – kniha vyzýva k vytvoreniu metód, ktoré sa budú snažiť vyvážiť na jednej strane rýchly, krátkodobý dopad v médiách a dlhodobú reflexiu a hĺbkový výskum na strane druhej. Podľa autorov, sú európske think tanky menej náchylné snažiť sa o rýchle mediálne výstupy ako tie americké, ktoré sú zase viac ohrozené tým, že sa snažia produkovať výstupy „chytľavé a prešpekulované“ (gadgetisation of ideas).

Think tanky sa musia odlíšiť od konzultačných firiem, ktoré čoraz viac investujú do public policy a prezentujú sa ako kríženec medzi think tankom a konzultačnou spoločnosťou, uvádzajú ďalej v knihe.

A nakoniec – výskumníci a analytici by mali pracovať medzinárodne. Bouche a Royo navrhujú vytvorenie „siete myšlienok“, predovšetkým medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa krajinami.

„Vlády potrebujú viac než len jasné a na mieru šité riešenia, ktoré im pomôžu pochopiť komplexnosť svojho prostredia a podľa toho konať. Potrebujú viac ako kedykoľvek predtým inšpiráciu na zvládanie globálnych kríz“, uzatvárajú autori, ktorí dúfajú v „dynamické oživenie vizionárskych think-tankov“.   

REKLAMA

REKLAMA