Zmeny vo finančnom sektore pred vstupom do EMÚ

Hoci spoločná mena Európskej únie bola zavedená 1. januára 1999, fenomén eura a Európskej menovej únie (EMÚ) sa stále teší pozornosti odbornej i laickej verejnosti. Niet sa čomu diviť. Euro je menou mnohých krajín, s ktorými má Slovensko obchodné vzťahy. Preto sa v nasledujúcom článku budeme zaoberať očakávanými zmenami na slovenskom finančnom a kapitálovom trhu po zavedení EMÚ, ktoré sa dotknú rôznych subjektov pôsobiacich na Slovensku.

 

Vstup Slovenska do Európskej únie je predpokladom integrácie finančného trhu na Slovensku do širšieho celoeurópskeho celku. Zavedenie eura a EMÚ malo viaceré makroekonomické dopady v oblasti hospodárskej výkonnosti, celkovej ekonomickej integrácii a vo vývoji finančných trhov. Doteraz existuje málo dôkazov posilnenia hospodárskej výkonnosti eurozóny v dôsledku vzniku EMÚ. Neexistuje však ani jeden dôkaz toho, že by EMÚ mala negatívny dopad na hospodársku výkonnosť eurozóny. Závery analýzy spoločnosti PricewaterhauseCoopers v tejto oblasti sumarizuje Tabuľka 1.

Je viac než zrejmé, že integrácia finančných trhov sa môže po čase začať prejavovať aj v reálnej ekonomike. Zavedenie eura na Slovensku povedie k ľah-šiemu prístupu k väčšiemu kapitálovému trhu, ktorý poskytuje viac dostupných finančných prostriedkov, ale bude zároveň aj diferencovanejší. Euro zvýši konkurenciu medzi jednotlivými finančnými inštitúciami, urýchli prístup malých a stredných podnikov k finančným inštitúciám, kapitálovému trhu a rizikovému kapitálu v Európe.

BANKOVÝ SEKTOR A POISŤOVNÍCTVO

Zavádzanie spoločnej meny podporí niektoré procesy, ktoré nedávno odštartovali vo finančnom sektore – fúzie, akvizície a koncentráciu. V strednodobom horizonte sa dá očakávať, že dôjde k preskupeniu postavenia niektorých finančných inštitúcií na trhu. Predpoklady na to vznikli už v rokoch 1998 – 2001, keď trh opustili banky, ktoré neboli schopné konkurovať na trhu – AG Banka, Priemyselná banka, Slovenská kreditná banka, Dopravná banka a Devín banka. Slovenská sporiteľňa, VÚB a IRB sa kapitálovo posilnili a predali zahraničným majiteľom. Štát má podiely len v Slovenskej záručnej a rozvojovej banke a Poštovej banke.

V sektore poisťovníctva z trhu odišla Hasičská poisťovňa. Nových majiteľov majú poisťovne Union, Kooperatíva, Ergo, Poisťovňa Tatra, Otčina, Komunálna poisťovňa, Slovenská poisťovňa a Kontinuita. Znižuje sa aj počet spoločností spravujúcich podielové fondy a narastá objem prostriedkov, ktoré spravujú. Okrem toho sa zmenšil počet subjektov, ktoré majú licenciu pre obchodovanie s cennými papiermi. Z niekdajších 169 licencií v polovici deväťdesiatych rokov o novú licenciu obchodníka s cen-nými papiermi požiadalo iba 34 subjektov.

V dôsledku týchto procesov sa na trhu zníži počet finančných sprostredkovateľov. To môže viesť k tomu, že na trhu budú lacnejšie úverové zdroje, dlhodobý kapitál, aj služby a poplatky. Tento vývoj zodpovedá trendu v EÚ, kde klesá počet finančných inštitúcií.

Bankový sektor bude v budúcnosti pravdepodobne rozširovať svoje aktivity aj v prostredí spotrebiteľského financovania, lízingov, financovania bytovej výstavby a úverovania malých podnikov. Priaznivý vývoj v bankovom sektore bol možný vďaka rozsiahlej reštrukturalizácii.

Vlastnícke vzťahy v podnikovom sektore na Slovensku sa podľa expertov Svetovej banky rýchlo menia, pričom väčšie subjekty sú privatizované a čoraz viac má zahraničného vlastníka. Aj keď objem úverov bude týmto veľkým súkromným korporáciám ustavične narastať, značná časť prostriedkov bude zabezpečovaná prostredníctvom priamych zahraničných úverových liniek a priamych zahraničných investícií. Fakt, že podniky získavajú finančné prostriedky v zahraničí, ovplyvňuje niekoľko faktorov – integrácia v rámci EÚ, zahraničné vlastníctvo, likvidnejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie trhy. Banky sa teda budú sústreďovať na potreby malých podnikov a obyvateľstva. Tento scenár podľa expertov Svetovej banky obsahuje dve riziká. Banky, ktoré majú momentálne prebytok finančných prostriedkov, sa budú snažiť zvýšiť svoje momentálne nízke zisky. Svoje aktivity budú rýchlo rozširovať do takých oblastí, ako napríklad nehnuteľnosti. Z toho vyplýva potreba sprísniť bankový dohľad. Druhé riziko spočíva v tom, že úverová politika bánk sa bude riadiť stupňom vynútiteľnosti práv.

OBCHODOVANIE S CENNÝMI PAPIERMI

Národný trh s dlhovými a majetko-vými cennými papiermi, teda akciami, dlhopismi štátu, podnikov, samospráv a bánk sa bude musieť pripraviť na to, že bude integrovanou súčasťou európskeho trhu. Hoci nie je známe, aké náklady so sebou prinesie integrácia finančných trhov, dá sa predpokladať, že prinesie niekoľko výhod. V dôsledku integrácie dôjde k štandardizácii procesov spojených s vydávaním cenných papierov či obchodovaním s nimi. Dá sa predpokladať, že slovenské subjekty postupne stratia komparatívnu výhodu vyšších výnosov dlhových nástrojov. Investori získajú výhodu menšieho kurzového rizika. Zavedenie eura pravdepodobne povedie k posunom v hodnoteniach úverového rizika (ratingoch) subjektov, ktoré vydali dlhové cenné papiere.

Trh s cennými papiermi na Slovensku je poznačený tým, že sa nepoužíval ako mechanizmus alokácie finančných prostriedkov a ich investovania do reálnej ekonomiky, ale väčšinou na obchody, ktoré viedli ku koncentrácii vlastníckych pomerov. Po zavedení eura dôjde k tomu, že so všetkými akciami a dlho-pismi, termínovanými kontraktmi (FRA) sa bude obchodovať v eure. Vo všeobecnosti sa dá predpokladať, že všetci emitenti cenných papierov budú musieť usporiadať valné zhromaždenie akcionárov. Malo by sa na ňom rozhodnúť, aká bude štruktúra kapitálu spoločnosti. Výsledkom by mala byť zmena menovitej hodnoty akcií. Počas privatizácie spoločnosti na Slovensku väčšinou vydali akcie v menovitej hodnote 1 000 Sk. Súčasná legislatíva však umožňuje aj vydávanie akcií v menovitej hodnote 1 Sk. To uľahčí proces denominácie základného imania spoločností. Pracovná skupina EÚ dospela k záveru, že najlepším riešením je vydávanie akcií bez menovitej hodnoty. Slovensko zatiaľ neprijalo potrebnú reformu. Uskutočnenie denominácií bude znamenať dodatočné náklady pre spoločnosti.

Zavedenie eura povedie k novej forme vyjadrenia upísaného, splateného a registrovaného kapitálu spoločnosti. V súčasnosti sa základné imanie spoločností uvádza v slovenských korunách. Napríklad spoločnosť XY má základné imanie 10 mil. Sk a vydala 10 mil. kusov akcií s menovitou hodnotou 1 Sk, teda 1 x 10 mil. Sk. Toto základné imanie sa bude po zavedení eura pri kurze 40 Sk za 1 euro rovnať 25 000 euro. Pri konverzii akcií vydaných v slovenských korunách, alebo vydávaní nových akcií sú ich majitelia vystavení kurzovému riziku.

Zmena denominácie, teda premena menovitej hodnoty vyjadrenej v sloven-ských korunách na menovitú hodnotu v eurách, nebude technologicky náročná v prípade akcií vydaných v zaknihovanej forme, ktoré sú registrované v Stredisku cenných papierov SR. Vydávanie Medzinárodného identifikačného čísla cenného papiera (ISIN) sa riadi pravidlami určenými Asociáciou národných agentúr pre číslovania (ANNA). Tie hovoria, že ten istý ISIN bude zachovaný, ak bude celá emisia cenných papierov po denominácii zastupiteľná, teda že nové cenné papiere vydané v euro úplne nahradia staré cenné papiere vydané v slovenských korunách. Ku komplikáciám môže dôjsť pri denominácii listinných akcií. K de-nominácii bude musieť dôjsť aj v prípade iných cenných papierov, ktorými sú dlhopisy a podielové listy otvorených a uzavretých podielových fondov. Podielových listov sa okrem denominácie dotknú zmeny v skladbe portfólia. Korunové aktíva budú nahradené aktívami v euro.

SPRÁVY KORPORÁCIÍ

Medzinárodná asociácia primárnych trhov (IPMA) odporúča niekoľko zásad, ktorými by sa mala riadiť denominácia či konverzia cenných papierov. Mala by byť uskutočnená v deň výplaty úrokového výnosu. Úrok by mal byť splatný v národnej mene. O denomi-nácii môže rozhodnúť subjekt, ktorý vydal cenný papier, pričom súhlas majiteľov nie je potrebný – rozhodnutie je však potrebné oznámiť 30 dní pred jeho uskutočnením. Ak sa zmení denominácia cenného papiera, mala by sa zmeniť aj jeho menovitá hodnota a na jej základe by sa mali upraviť pravidlá na trhu. Agenti obchodujúci s cennými papiermi by mali vypracovať zmeny v zúčtovacích systémoch, zohľadňujúce zmenu menovitej hodnoty. Zmena denominácie by sa mala zaokrúhliť na najbližší cent.

Ak chcú podniky získavať peniaze na kapitálovom trhu, musia dodržiavať presne určené pravidlá pre zverejňovanie informácií o hospodárení a mať dobre vybudovaný systém správy podniku. Tomuto systému sa hovorí corporate governance (správy korporácií). Európska komisia predstavila 21. mája 2003 návrhy smerujúce k sprísneniu kontroly nad auditom verejných spoločností a k zdokonaleniu corporate governance. Európania majú k tejto problematike mäkší prístup ako v USA. Návrhy Európskej komisie majú predovšetkým charakter odporúčania.

Návrhy Európskej komisie sú svojráznou odpoveďou na akt prijatý v USA v júni 2002, ktorého cieľom je nepripustiť podvody korporácií typu Enron a WorldCom. Obe spoločnosti falšovali účtovné výkazy a nadhodnocovali svoje tržby a zisky. Firma Arthur Andersen, ktorá kontrolovala ich účtovné výkazy, skrachovala. Návrhy Európskej komisie predniesol komisár pre vnútorný trh F. Bolkestein 21. mája 2003. Sú menej prísne ako americký zákon. Mnohé návrhy majú charakter odporúčaní a neplánuje sa prijímanie direktívy alebo zákonov platných v členských krajinách. Mimochodom, pre blok 15 krajín, kde sa nie po prvý raz bojuje za vytvorenie spoločného finančného trhu, je to praktický prístup, schopný definovať normy corporate governance v čo najstručnejšej podobe. Pokusy prijať v EÚ spoločnú normu, ktorá by sa týkala fúzií a akvizícií alebo boja proti vyhýbaniu sa plateniu daní, stále narážajú na odpor národných vlád, a preto trvajú roky.

Podľa výkonného riaditeľa Európskeho inštitútu corporate governance M. Bechta môže prístup Európskej komisie začať fungovať, ak vlády prejavia politickú vôľu a pohrozia účastníkom trhu, že zákonom postihnú porušovanie princípov. V samotnej Komisii sa prikláňajú k názoru, že firmy porušujúce princípy potrestá trh. “Pre integráciu európskych finančných trhov je nevyhnutné… prijať opatrenia zabezpečujúce kvalitu auditu a nezávislosti audítorov,” vyhlásil komisár pre vnútorný trh F. Bolkestein. Európska komisia predpokladá, že v každej z 15 krajín sa vytvorí nezávislý orgán, ktorý bude dozerať na činnosť audítorov a na účtovné postupy verejných spoločností. Tieto orgány budú koordinovať svoju činnosť. “Návrh na vytvorenie orgánov je základ. Ak sa dočkáme medzinárodného (korporatívneho) škandálu, ľudia chcú vidieť jasný mechanizmus, ktorý umožní prij ať nevyhnutné opatrenia,” uviedol 23. mája pre agentúru Reuters D. Dewlin, prezident Európskej federácie účtovníkov.

Okrem iného, Európska komisia opakovane trvá na už skôr vyslovenej požiadavke voči európskym spoločnostiam, aby v roku 2005 prešli na medzinárodné účtovné štandardy (IAS) a aby zverejnili informácie o tom, aké poplatky dostávajú za konzultačné služby. Komisia tiež predpokladá zavedenie kolektívnej zodpovednosti manažérov, pretože to viac zodpovedá európskemu prístupu k pod-nikaniu. Okrem toho môžu akcionári žiadať zverejnenie všetkých informácií o platoch manažérov. Napríklad čoraz väčšie odmeny manažérov vyvolávajú nespokojnosť akcionárov farmaceutického gigantu GlaxoSmithKline. Po prvý raz v his-tórii britských korporácií akcionári koncernu zablokovali návrh valného zhromaždenia na vreckové generálneho riaditeľa vo výške 35 mil. USD. Európska komisia navyše žiada od spoločností zlepšenie prístupu k dokumentom, informáciám o veľkých akcionároch a chce zaviesť prísnejšie pravidlá pre obchodovanie s akciami firmy jej zamestnancami.


Autor je ekonomický publicista.

Tu môžete nájsť pôvodný text analýzy.

Ďalšie analýzy si môžete prečítať na stránke Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

 

REKLAMA

REKLAMA